"Prepáčte aleee kto ste?? Kde je moja mama?" pýtal sa ešte dosť opito Maťo.
"Poď do kuchyne, niečo zješ a porozprávame sa."
Prešli malou chodbičkou do obývačky, ktorá bola zariadená doslova dokonalo. Všetko tu bolo také.. ako keby luxusné. Maťo nebol na takýto život zvyknutý. Keď vstúpili do kuchyne, Maťo skoro oslepol. Všetko sa tam lesklo, bolo tu viac než čisto. Podľa zariadenia bytu si Maťo domyslel, že peňazí majú na rozhadzovanie. A to bolo teraz pre neho najdôležitejšie. Veď práve preto sem prišiel, nie??
"Hm..kde tu máte kúpeľňu?"
"Druhé dvere napravo keď pôjdeš naspäť tou chodbou." Odpovedal mu muž s úsmevom. "Zatiaľ ti dám zohriať večeru."
Maťo vstal a hneď samu zatočila hlava. Pomaly sa posúval smerom do kúpeľne. Vrecká ho už ťažili, ruky sa mu triasli. Hlavu mal úplne prázdnu, oči akoby mŕtve.
Vošiel do kúpeľne, zasvietil a zamkol dvere. Poobzeral sa okolo seba a prekvapene stál. Kúpeľňa bola väčšia ako jeho doterajší, polorozpadnutý domov. Mali tu vírivku.. Na takýto život sa bude zvykať celkom ľahko, zasimal sa v duchu.
Sadol si na zem, z vreciek povyberal všetko potrebné. Lyžičku, sviečku, ihlu a ten osudný biely prášok. Srdce mu bilo čoraz rýchlejšie, ako keby už žiadalo dávku.
Zrazu niekto zaklopal. Maťovi lyžička vypadla z ruky. "Ja..nieje mi dobre. O chvíľu prídem." roztrasene odpovedal na klopanie.
"V poriadku, o chvíľu sa vrátim idem len skontrolovať malú Líviu. Potom sa porozprávame."
V Maťovi sršal hnev. Nenávidel keď ho niekto ruší pri takej pre neho dôležitej činnosti.
O chvíľu bol už opäť kľudný. Pomaly si dávku vstrekával do žily, a cítil ako sa mu rozlieva po celom tele. Opantal ho pokoj, akási úľava.
Dotackal sa do kuchyne, zjedol večeru a prehodil pár slov s Jojom, svojim novým otcom.
Ten si našťastie nevšimol jeho mŕtvolne sa lesknúce oči a chorý úsmev na tvári.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
angel...
26. 7.júla 2008 14:38
ten tvoj príbeh ma zaujal, píš ďalej
Napíš svoj komentár