Čakal na svoju mamu. Predtým ako odišiel z domu, chodili sem skoro každý deň. Bez otca. Vlastnila to mamina kamoška. Bola tu, ale nespoznala ho. Našťastie. V duchu sa modlil, aby sem zamierila aj dnes. V mysli mu prebiehali slová ktoré by jej povedal. Potreboval peniaze. Na drogy. To jej samozrejme nepovie. Povie jej že si našiel prácu, a býva u kamaráta. Povie jej že si našiel dievča a chce si prenajať nejaký menší byt. Aby mohol vývať s Laurou. Chcel s ňou byť. Bola mu všetkým. Áno musí získať peniaze! Bol s Laurou šťastný a nevedel si predtsviť že by ju nemal...
Z myšlienok ho vytrhlo otvorenie dverí. Bol to nejaký mladý párik. Sklamane odvrátil zrak od dverí. Ale potom sa pozrel späť. Nemohol uveriť vlastným očiam. Vošla dnu. Je to ona. Nezmenila sa. Možno ma trochu viac vrások, ale bol si stopercentne istý, že je to ona. Jeho mama. Ale bolo mu zvláštne že nič necíti. Žiadne chvenie žalúdka, nič. Možno to bude týmže máv sebe dávku...
Pozeral sa na ňu spod šiltovky ktorú mal na hlave. Ani sa na neho nepozrela. Aj tak by ho nespoznala, mal predsa dlhé vlasy, narástol o dobré dve hlavy a mal okuliare a šiltovku.
Čakal kým si sadne a objedná svoj tradičný pomarančový džús a hranolky. Potom vstal pripravený na rozhovor.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár