A stála tam presne pod svietiacim Mesiacom plná očakávaní, smútku a bolesti. Slzy sa jej hrnuli do očí, keď začala spomínať na to všetko. Snažila sa na to celé nemyslieť, a práve preto si zobrala MP3,ktorá by mala byť však pôvodne MP4 avšak nejdú jej tam pustiť filmy, aby na to celé nemyslela. Nechcela spraviť nič zlé, chcela sa len prebehnúť, odreagovať, zabudnúť. Bohužiaľ videla to čo nemala vidieť. Videla, že sa v tom dome svieti. Videla aj to osudové auto a ihneď si spomenula ako tiež takto stála pred pár mesiacmi trošku o pár metrov inom mieste a tiež čakala. Bohužiaľ vtedy sa aj dočkala. Teraz tam len tak stála a nevedela čo bude ďalej, len sa bezducho pozerala na Mesiac a na hviezdy a v tom si spomenula ako sa na ne pozerala aj vtedy, keď boli spolu. Presne si spomenula na to čo mala oblečené a aj na to ako sa vtedy cítila, na to aká bola šťastná. Všetko sa jej vybavilo. Slzy sa jej znova hrnuli do očí, ale teraz sa im nedokázala ubrániť. Stála tam oblečená tak, aby sa nepovedala a nevedela sa pohnúť. Avšak povedala si, že sa musí pohnúť. Tak išla a znova okolo toho domu, keď to celé videla zblízka a nie z okna svojho domu bolelo ju to oveľa viac. Hudba nepomáhala. Nič. Nakoniec sa nahnevala a začala bežať. Najprv zľahka, potom stále rýchlejšie a rýchlejšie až napokon šprintovala tmou. Keď prestala bežať skončila na mieste ich prvého „rande“. Na cintoríne. Najprv stála pri hrobe svojho krstného a chcela sa pomodliť bohužiaľ nič zo seba nedostala iba jediné slovíčko :„Prepáč,“ a pokračovala v kráčaní. Na jej prekvapenie sa sama za tmy na cintoríne vôbec nebála, ale i tak mala nutkanie poslať mu sms-ku so znením :„Nepôjdeš nachvíľku von? Som na cintoríne, “ alebo „Ja viem, že som ti povedala, že sa nechcem stretávať, ale len ako kamoš by si nevybehol von? Ja už som. J“ Ako takto rozmýšľala blížila sa ku koncu chodníka, ktorý bol v úplnej tme a tak zastala. Bola veľmi blízko k tomu koncu chodníka a zrazu ju napadla spojitosť medzi chodníkom a ním. Ak pôjde ďalej na koniec chodníka pohltí ju tma a už nebude úniku a to isté aj s tým ak sa mu ozve. Ak by sa mu ozvala pošlapala by všetko, to čo zatiaľ povedala a nestála by si za svojím. To spravila už niekoľkokrát a nerada by sa opakovala. Alebo pôjde naspäť, i keď ju bude čakať dlhá cesta. A to isté aj s tým nenapísaním. Po istom čase si odvykne, aj keď ten čas možno nebude krátky a ľahký, pretože i na tom chodníku, ktorý viedol naspäť bola občas tma, ale nie taká veľká. Všetko si to nechala chvíľku premyslieť a nakoniec sa rozhodla ísť naspäť a nenapísať mu sms-ku. Síce, keď sa vracala domov tak to zobrala radšej obchádzkou okolo jeho domu a stále rozmýšľala, že mu napíše sms, ale neurobila to. Len sa pozerala na okno jeho izby, keď prechádzala okolo a videla jeho zelené steny. Z tohto obrazu ju však vytrhlo zasvietenie ich automatického svetla. Skoro vyletela z kože. Našťastie to svetlo sa zapálilo len preto, že išla akurát okolo. Netuší čo by spravila, kebyže zrazu vyšiel on. Nechce radšej na to ani pomyslieť, s tým sa bude radšej zaoberať, keď sa to naozaj stane. Teraz už aj tak má v hlave dosť iných myšlienok, ktoré ju postupne ničia, ale verí v to, že raz odídu. Ako tak kráčala naspäť domov znova sa ocitla na tej lúke ako na začiatku, priamo pod Mesiacom a s tými istými myšlienkami.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
