Maximálne najmaximálnejší výlev mojich pocitov 2 (babka toto je pre teba, dúfam, že už ti je lepšie)

Neviem ako začať.

Poviem asi toľko, že to bol naozaj úžasný človek s obrovským srdcom.
Nikdy človeku nepovedala nie. Jej dvere boli vždy pre každého otvorené aj ľudia ktorí ju nepoznali už na prvý pohad hovorili aká milá babička.

Ja vlastne neviem ako sa to celé stalo.
Nehovorím, že bola zdravá na sto percent ale netrpela na žiadnu chorobu (ak sa neráta vysoký tlak alebo bolesti klbov)

Doteraz som na Piatky trinásteho neverila ale už asi začnem.
Bol Piatok trinásteho ked sa stala osudová vec. Babka išla do kúpelne kde sa pošmykla a spadla.

Najprv sa zdalo, že všetko v poriadku no ked ju priniesli do postele babka sa nevedela postavit.
To už bol prvý zásah. Druhý zásah bol ten ked jej išli odmerať tlak a ona mala 60 na 40 čo je tak nízky, že sa jej pomaly ani do hlavy nedostával.

Takto ležala do Soboty.
V Sobotu už to s ňou začalo byť horšie. Tak si zavolala mojho otca a jeho dvoch bratov aby išli k nej. Ona už vedela, že sa to blíži a tak povedala, že nech pri nej vždy ostane jeden z nich.
Ja som sa za ňou chcela ísť pozrieť ale co nedovolil.

dosť zlé bolo aj to, že v ten deň sme mali oslavu a mne povedali poobede, že je jej lepšie. A ja som sa v pohodičke zabávala na oslave zakial ona trpela (to si nikdy neodpustím).

Babka umrela v teplej posteli v spánku. Je to krásna a vymodlená smrť a ja som rada, že to takto dopadlo a, že netrpela.

Po oslave sme išli spať a ráno sa zobudím oco totálny plač mama tiež a ja že cčo sa stalo.... A ked mi to oznámili ja som myslela, že ešte snívam. To bolo strašné.

Môj oco sa z toho skoro zrútil. Okamžite išiel aj s bratmi vybavovať všetky potrebné veci.

Ja som chcela ísť tiež a nie sa len nečinne prizerať ale zakázal mi to.

Dneska mi x ludí hovorilo úprimnú sústrasť a lutovali ma. Ale ta lútosť babke aj tak nepomôže.

Ešte dnes ráno prišiel oco, že babka si želala aby som ti tento prsteň dal a aby si ho opatrovala. (tieto slova ma totalne najviac dojali).
Je to ruzencovy prsten ktory mala ona na sebe stalea teraz ho dala mne. Ja som na to nemala slov .

Dožila sa pmerne pekného veku 77 rokov a ja som jej vdačná za každú sekundu. Česť jej pamiatke.

Baby tak ak sa na mňa teraz pozeráš tieto slová som venovala tebe. Dúfam, že už ti je dobre dakujem ti za všetko.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu