Tentokrát bol náš hororový večer v prevahe Japonských hororov. Začali sme filmom Kabe Otoko, alias The Wall Man, čo po pravde, horor ani nie je. Nazvala by som to skôr mystickou drámou.
Máme jednu reportérku, ktorá sa vo svojej relácii pozrie na zúbok mestskej legende o Mužovi v stene, ktorý nie je ani človek, ani duch a ktorý vás vraj z tej steny sleduje. Máme tu jej frajera fotografa, ktorý tomu uverí. Z toho nám vzniká zujímavý príbeh o scvoknutí sa, stenách a o tom, čo je vlastne reálne a čo nie. Koniec bol prekvapivo nečakaný a pomerne dosť mrazivý.
Morálne poučenie a upozornenie: Neverte všetkému, čo dávajú v telke.
Ľuďom so sklonom namotať sa na takéto povesti a legendy neodporúčam pozerať tento film. Vaši príbuzní by nemuseli mať pochopenie o váš náhly záujem o steny.
Ďalší nasledoval Jisatsu Sakuru – Suicide Circle. Zaradenie medzi horory povedzme že spĺňa, aj keď s nálepkou splatter.
Stručný dej sa dá vyjadriť jednoslovne. Samovraždy. Hromadné skoky pod vlaky (špľááááááách litre červenej farby...teda krvi, veď je jasné, že ten jeden vlak prejde všetkých 54 dievčat pod ním a ani ho to moc nespomalí), skoky z budov (ani vy si neviete predstaviť, ako sa tak niekomu podarí utrhnúť si ucho a zanechať ho na predposlednom poschodí? ), nakrájanie sa do večere svojich detí a rôzne iné spôsoby. Medzi tým pobehuje partička policajtov (Šéf, Plešoun, Grcko a zopár bezvýznamných), hrajú do toho klipy spievajúcich a tancujúcich 12 ročných dievčatok (potecha pre oko pedofila), svoju chvílku slávy má aj spievajúci sadistický transvestita, brýlatá PC maniačka, emocionálne chladná holka a v neposlednom rade aj kuriatka. Že to nedáva zmysel? To nevadí, my sme ho tiež nenašli. Okrem neho ani pointu, objasňujúci záver a význam kuriatok. Ak nájdete aspoň jednu z tých vecí, podeľte sa o ňu s nami, budeme vám zaviazané. A ak po skončení nespáchate samovraždu spôsobenú tými pesničkami, blahoželáme vám.
Tento film sme teda jednohlasne korunovali za psychózu večera. Zhodli sme sa aj na tom, že režisér a scenárista zrejme v tej dobe užíval priveľa omamných látok. A za seba môžem akurát povedať, že nemám rada biele tašky. Hlavne také, čo sa v noci šúchajú po zemi špinavé od krvi.
Morálne poučenie a upozornenie: Ak chcete spáchať samovraždu, mali by ste si nechať odrezať kus kože.
Tento film rozhodne nie je pre slabé a emocionálne labilné nátury.
A pre milovníkov zvieratok. Ešte stále mám traumu. Motorovú pílu na tyranov zvieratok! ! ! ! !
Na koniec sme si zrejme nechali to najlepšie. Americký film z roku 1982, na ktorom sa podieľal náš uctievaný majster hororov, Stephen King. Táto vykopávka sa volá Creepshow a nemôžem sa dočkať druhej časti.
Film sa začína tým, ako despotický otec vyhodí do koša komiks patriaci jeho synovi. Potom priletí kostra alebo smrtka alebo čo to je a vo smetiach si začne časopisom listovať.
Prvý komiks, nás zavedie do bohatej rodiny, ktorá čaká na svoju trhlú babičku, o ktorej sa vraví, že zabila svojho otca. Bodaj by nie, seniláka starého, ktorý v jednom kuse vyvreskoval: „I want my cake, you bitch! “ Prekvapivo, svoj cake dostal. Síce trochu netradičný, ale fantázii sa predsa medze nekladú.
Druhý komiks, ktorý teta smrtka nalistuje a vtiahne nás do deja, je o akomsi sedlákovi, čo mu na pozemku pristane meteorit. A teraz pozor, ktože hrá našeho sedláčika? Áno, je to pán King. Úžasný žargón, skvelé výrazové prostriedky tváre a v nakoniec aj striptíz! Takto ste majstra ešte nevideli.
Ďalší mini príbeh je o starom chlapíkovi, ktorého mladá zdrhne s milencom a on sa im pomstí. A oni sa mu pomstia tiež. Kto vie zadržať dlhšie dych? Starého zákeráka tu hrá opäť známa tvár a tou je Leslie Nielson. Netušila som, že vie hrať okrem komediálnych aj dramatické role. A že takmer 30 rokov vyzerá rovnako staro. Podľa mojej sestry sa starý už narodil.
Predposledný a podľa mňa najstrašidelnejší bol príbeh o bedni, dvoch starých kamošoch, jednej Xantipy a veľkého, chlpatého, zubatého Yetiho.
Posledný bol o chlapíkovi, ktorý bol síce strašný hajzel, ale mňe boli celkom sympatické jeho kruté odfajče. A šváboch. Veľa, veľa, veľa šváboch.
Morálne poučenie a upozornenie: Nepozerajte na dátum výroby, ale na dej. A nehádžte svojim deťom časopisy do koša. Majú totiž voodoo bábiky.
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Ahaaa
No ved prave to na tom bolo dobre, take otvoreny koniec
Ps: No jo, chybicka se vloudila...
No ved prave to na tom bolo dobre, take otvoreny koniec
Ps: No jo, chybicka se vloudila...
4
dzapanske horory, to je kapitola sama osebe. vlastne cokolvek, co vyprodukuju japonci
Napíš svoj komentár
Čo sa týka Wall Mana, myšlienka dobrá, spracovanie ma až tak nenadchlo a koniec... ehm... do tejto chvíle netuším, ako to vlastne skončilo
Suicide Circle... ehm... Síce som niečo také ešte naživo nevidela (a dúfam že ani neuvidím), ale... som si istá že keď človek skočí zo strechy, okná na najspodnejšom poschodí neostanú nechutne ostriekané krvou A kuriatka... no... kuriatka.
Meteorit s Kingom bol priam dokonalý. Fakt. Tie ksichty čo hádzal nemali chybu Viem si predstaviť ako museli niektoré scény natáčať na viac krát, lebo štáb sa začal vždy nekontrolovateľne smiať keď to videli
A Bedňu si doma asi pozriem ešte raz, lebo pri tej som fakt väčšinu nevnímala
P.S.: Leslie je NielsEn