Postavím nové hviezdy na oblohe a nedovolím aby ani diaľka, ani čas, ani bytie malo na ne vplyv. Oni nebudú mať hraníc, ani začiatku ani konca. Nech sú krásne ako ligot čistých kvapiek, výšiny bielych hôr. Nech sa v nich stratí jazierko sĺz, bolesti a nenarodených snov. Nech v nich tlie pokoj s nádychom nových dní a kráča čerstvý vánok z plúc vesmíru. Nech dajú mojim očiam svoj jas.
Objímem život srdcom, nech sa všetko zlé stratí v záhyboch noci do zabudnutia. Všímať si budem všetko pekné, čo dokáže nadnášať a unášať ako biely oblak na oblohe, čoho sa možno dotknúť naživo alebo na diaľku, zmyslami alebo dušou a čo rozčerí vlnky na hladine času v tajomstve zvanom život.
Keď sa noc odeje do hodvábu a vo víre neposledných myšlienok, slova ako zámotok učupený v tichej rose dňa odletia ako motýľ do diaľky, obkolesené krehkým závojom hviezd, duša moja sa povznesie zo zeme.
(2004)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
meredithgrey
18. 6.júna 2011 22:13
*************
Napíš svoj komentár