Kvapky sú nebu pritesné no mesto ich lačne hltá rozďavené brány ústa nenásytných zlatokopiek nahých ako porno Len starý klaun necháva stekať svoj výsmech svetu deformuje ho prstami tvárou v tvár oblohe konečne nie je desivý Zbadá ma váhať na chodníku skladá z pliec kabát už-už ho hádže na kaluž keď si vyzujem sandálky pustím sa cez cestu Sleduje mi chodidlá na druhú stranu Klaun sa usmeje s kabátom v ruke ________________________________________ -je ich presne toľko, koľké ich hľadáme; Báseň 7 0 0 0 2 Komentuj