Zo všetkých susedov sa musel zaseknúť vo výťahu práve s touto netýkavkou bez zmyslu pre humor! Tá ryšavá panovačná ženská mu pije krv, aj keď ju len stretne na chodbe. Nepamätal sa, kto začal do toho druhého rýpať, ale vedel, že ani jeden z nich s tým neskoncuje. A aby urobila situáciu ešte neznesiteľnejšou, stále dokola tárala. Sediac na zemi si chytil hlavu do dlaní.
„Keby tu bolo menej vzduchu, moja smrť by ma vykúpila z vašej spoločnosti. Bola by som rozhodne radšej, keby bol tento poondiaty výťah menší.“, zakončila svoj nikým nevnímaný monológ.
„Vždy som mal podozrenie, že so mnou chcete tráviť čas v malých uzavretých priestoroch a potme...“
„Neprekrúcajte moje slová a nenamýšľajte si.“
„Len som si naivne myslel, že vás moja poznámka aspoň na chvíľu umlčí.“
„Keby som nehovorila, bolo by tu ticho.“
„Áno, to by nepochybne bolo.“, ocenil jej logický postreh.
„Nemusím nič hovoriť, ak vám to nie je príjemné.“
„Moja milá, obaja vieme, že nedokážete zastaviť konverzáciu, po ktorej ste tak dlho túžili.“
„Vy predsa nekonverzujete, len vypúšťate prúdy zbytočných slov. Môžem tento pseudorozhovor kedykoľvek ukončiť.“, rozhodne odpovedala so všetkou dôstojnosťou, ktorú v tmavom chladnom výťahu našla.
„Mám vás podplatiť pralinkami?“, posmieval sa.
„Skôr mám chuť na kávu.“
„Možno ak sa mi nebudete zdôverovať so svojimi chuťami, prejdú vás.“
„Vás prečo už dávno niečo neprešlo?“
Zvraštil obočie a nechápavo sa opýtal: „Čo by ma malo prejsť?“
„Parný valec, napríklad.“
„Och, váš humor je ostrý ako trojtýždňová žiletka, šetrite ma trochu.“ Asi mal ísť radšej po schodoch.
„Prestaňte sa tváriť tak spokojne.“, povedal do tmy.
„Ani vy nemôžete vidieť, ako sa tvárim, bystrozraký cudzinec.“
„Ale áno, cítim to.“
„A čo ešte ku mne cítite? Tak dlho ste to predo mnou tajili!“ Musela si zahryznúť do pery, až sa nezačne smiať. Vedela, že ho stojí veľa síl ovládnuť svoju zlosť.
„Obávam sa, aby moje hrubé slová neublížili vašej krehkej duši.“ Ten posmešný tón v posledných dvoch slovách musel byť počuť až na prízemie. Tak prečo ich nikto neprichádza vyslobodiť?!
„Často myslíte na moju krehkú dušu?“
„Ak by som na vás niekedy myslel, všimli by ste si to.“
Naoko sa začudovala: „Poslali by ste mi kvety?“
„Skôr by som pred vašimi dverami založil rituálny oheň.“
„Keď hovoríte oheň, nedá sa niečo urobiť s touto tmou? Musí tu byť nejaký vypínač.“
Počul, ako sa štvornožky presúva a ocapkáva výťah. Pootočil k nej hlavu: „To, čo ste nahmatali nie je baterka, drahá.“
„Sladký bože!“
Zosunula sa k nemu.
„To vás tento akt tak roztriasol?“
„Ste starý chlípnik, viete o tom?“, rozhorčovala sa.
„No tak, to slovo ma uráža.“
„Tak zhýralec!“
„Myslel som slovo starý. Mám 38 preboha, som ako čerstvo rozkvitnutý kvet.“
„Ste ako nekvitnúca klívia.“, zašomrala popod nos.
„Vráťme sa späť k mojej otázke. Prečo sa teda tak chvejete, ak to nie je vzrušením?“
„Je mi zima. Mám na sebe len letné šaty.“
Nenechal si ujsť príležitosť zasmečovať: „Tak predsa ste vedeli že sa zasekneme!“
„Mala som rande, vy obmedzenec, a rozhodne som neplánovala stráviť ho s vami vo výťahu.“, precedila zlostne pomedzi zuby.
„Rande? Nehovorte! A koho ste ukecali? Snáď nie toho novinárskeho frajera so zastrčeným tričkom v nohaviciach!“
„Áno, presne toho. Je celkom milý.“ Dobre, nie je taký milý, ale jediný, kto ju za posledných pár mesiacov pozval. Už sa to zrejme opakovať nebude, nakoľko na dnešné rande neprišla.
„Nemáte za čím banovať, je arogantný a hlúpy.“
Pokúšala sa mu oponovať: „Nie, je to presne naopak!“
„Hlúpy a arogantný?“
„Čože?“
„Povedali ste, že je to presne naopak.“
Na chvíľu sa odmlčala. Asi by si to mal vyžehliť.
„Okrem toho, vy by ste sa mali obzerať v kruhoch na vyššej úrovni.“
„Prosím?“
„Začínam si myslieť, že máte niečo so sluchom.“
„Vždy, keď poviete niečo milé, musíte za tým vypustiť toľko cynizmu?“
„Cynizmu? Kde by som ho vzal?“ Nemohol sa zbaviť úškrnu.
„Nemohli by ste so sebou žiť, keby ste sa k dáme v zaseknutom výťahu správali galantne?“
„Vy by ste so sebou vedeli žiť v zaseknutom výťahu?“
„Vždy, keď ste v rozpakoch, odpovedáte otázkou?“
„Kto povedal, že som v rozpakoch?“
„Vaše otázky.“
Blog
Komenty k blogu
1
drink
24. 9.sept. 2014 18:05
a ďalšia časť? my čakáme.
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 3 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia
- 4 Protiuder22: Kenosis
- 5 Robinson444: Anatole France
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 6 Hovado: Opäť som späť
- 7 Mixelle: Agáta
- 8 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 9 Hovado: Spomienky
- 10 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá