Zbieram si hárky dúfania
zbieram seba - spať
o 5ráno a vravím si
že romantické stredy na Dome
ma nikdy tak nebrali
možno západy slnka
ak sa mi práve usmievaš do pokožky
Líham si, na chvíľu
ty na mňa
ospalému ti opisujem
aké je svetlo v mliečnej únave ranných ulíc
ľudia ich ešte nekazia venčením
psi značkami
je príjemne ostro a ty to nevieš
lebo ti ohrievam líce dlaňou
druhé stehnom
V tej sklenenej upätosti vyhrotených hárkov
mi je lámavo, tenko
a nežne, s tvojím dychom
v trhline dní.
O mestách
Kôpka malých ľudí
v malom meste
ešte menšia ja
skladám vlastné mesto
z úlomkov sekundovej ručičky
skrípt a zmien smeru vetra
mesto je plné teba
premávaš sa papierovými ulicami
v tom modrom tričku vyzeráš
extra
aj tak ti ho vyzliekam
uprostred námestia čo sa bojí zápaliek
a má to zrátané
lebo vo mne toho priveľa tlie
(pod)ľahne
celé mesto postavím zasa z popola
domov len zopár
radšej stromy
vlastne les
nech môžme dýchať
a mám kam dať líšča
ak sa naučím origami.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 7.júla 2018 18:59
Vy musíte mať riadne pekný vzťah
Napíš svoj komentár