Zimu som končila so zvesenou hlavou a vykradnutými citmi. Na vlastné prekvapenie som sa v časovom limite stihla dať do lesku a zvládnuť potrebnosti na dosť slušnej úrovni. Takže som bola spokojnejšia skôr, než boli moje interné predpoklady a na jar som stihla zakvitnúť aj zvädnúť s čerešňovými bozkami. Také ostré výdychy a nečakané zimnice pokožky. Obaja sme mysleli, že vieme, do čoho sme skočili. Vedeli sme, okrem mňa. A nej. A tak som robila scény bez slov, plakala bez sĺz a bola sklamaná, ale stále ľúbila. Striedavo som odchádzala, dúfala aj hľadala núdzový východ v kruhovom objazde. Jeho paže boli útočisko aj pasca a ja som sa tam aj tak cítila bezpečne. Stále som sa zmietala v tom, čo je správne a z čoho mi je zle, v tom, kto sa za mňa pobil a kto zbabelo vyčkával na môj pokyn dať veci do poriadku.
V lete som sa takmer vyliečila, riešila som problémy svojho lekárenského „L-ka“ a rozhodla sa, že nebudem nikomu nič diktovať. Keď sa lámali obdobia a mňa trápili dráhy biochémie, zase som ale mala k dispozícii oporný stĺp. Dráhy sacharidov som síce zvládla, ale vlastnú som nejak nevedela posunúť ďalej bez svojho katalyzátora. No a na jeseň som padla spolu s lístím. Najprv som elegantne uhladila vzťahy a cítila sa vyrovnane. Hneď na to prázdno. Akoby som ja celá bola 13. komnata.
Potom do mňa zmizla Aljaška. Viete. Vnútri mám dieru veľkosti domu, jedného konkrétneho. Zrazu stojím za plotom a vlastný domov na mňa hlucho kričí, lebo to kedysi ktosi pekne pohnojil. Nechávam v ňom kus seba aj všetkých, ktorí ma tam čakali, aj keď už nemali ako. A ja musím samu seba nechať ísť. Cez škáru rozfúkalo do tepien kúsky ľadu, moja najväčšia rana za celé roky, ktorú málokto chápe. Teraz už zimujem s prázdnym výkladom a neviem presne roztriediť, ktoré veci patria do kladov a ktoré sú vyslovene negatívne.
Nechcem však začínať ohňostroj baladicky. Veď ten 2015-ty mi priniesol predsa aj malé-veľké šťastíčka, kvôli ktorým dýchame aj dýchať zabúdame. Toľko príjemných zatvorení očí a toľko litrov studenej kávy s teplom vo mne. Dúfam, že mi ich niekoľko ostalo aj do nasledujúcich 12tich mesiacov. A vám tiež. Vám v ňom tú kávu prajem aj osladenú.
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Skvostný medzníkoblog.