Ešte je málo jari

na ustlanú zem

chodidlá opreté o oblohu

by som si tak nechala obtekať

papuľnatými chumáčmi

Všade vidím drakov

a prevrhnutú zmrzlinu

v kornútku echo tvojho molového smiechu

ktorý mi oblieha hlavu aj priehlavky

Nejde na teba nemyslieť

keď si líham

privieram oči nad kalendárom van Gogha

kde je stále málo jari na ostrosť pod sukňou

na poslednom liste

osamelé ucho

načúva

keď ti patrím

viac ako sa patrí.

 Báseň
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
janopalo  16. 4. 2018 09:20
Trochu viac sentimentu, ako by sa patrilo, ale ako osobny dennicek fajn
2 
fotka
antifunebracka  16. 4. 2018 16:14
Neodpustím si ako vždy - na ostrosť pod sukňu nikdy nie je pri(ne)skoro!
3 
fotka
artlover  16. 4. 2018 18:59
@antifunebracka asi to budem musiet este prehodnotit
4 
fotka
johnysheek  16. 4. 2018 20:18
(ne)chybali mi (miestami) rymy..

ale inak dnes som zistil ze i elan ma pesnicku s podobnym nazvom
Napíš svoj komentár