Noc je v plnom prúde a myseľ je priťažká na bezduché snívanie. Dlane podopierajú zamračenú tvár a zhluky myšlienok za zvukov agresívnej francúzskej hudby pendlujú z hlavy do klávesnice.
Leto je v plnom prúde a tak sa opäť raz naskytá čas bilancovať. Tak ako vždy keď človek dosiahne určitý medzník, pri ktorom sa môže obzrieť za seba na checkpoint predchádzajúci.
Človek porovnáva toto a posledné leto. Bilancuje príjmy a výdavky, konštatuje koľko ľudí opustilo spoločnú diaľnicu a koľkí sa z vedľajších ciest či prípadne iba dočasných odpočívadiel pripojili.
Svet sa točí a hlava tiež. Je to natoľko podstatné nakoľko podstatným to chceme spraviť.
Je to ako nálada. Je kolísavá. Sú dni kedy sa veci nedaria a neúspech sa následne zračí i na nálade a rovnako tak sú i dni im opozitujúce s pozitívnym nábojom. Aj tak je väčšinou len na nás akú náladu budeme mať... často i v zdanlivo povinnosťami zamorenom období sa dá nájsť pár okamihov na ktoré sa možno upnúť a následne sa na ne i patrične tešiť.
Je to o umení separovania. Vygenerovať povinnosti, pomenovať ich ako nutné zlo a to ostatné si vychutnať.
Na podobnom princípe funguje i generovanie ľudí. Znie to hrubo, no občas treba použiť spôsoby z neslávne známych koncentračných táborov a zo stáda adeptov vybrať najsilnejších jedincov.
Tých ktorí sú ochotní a schopní ďalej pokojne bez predbiehania putovať s vami v jednom diaľničnom pruhu.
Niekedy sa rozlúčite s jedným a ide sa rútiť svet, no miesto toho objavíte ruiny dávno zrútených svetov a postavíte nový, lepší babylon.
Niekedy prežijete skvelé chvíle s kamarátmi no čas pokročí a oni si určia nové priority v ktorých vaše meno figuruje len ako vedľajší záujem, bokovka, asistent asistenta či príležitostné rozptýlenie. Je potrebné si uvedomiť, že nie vy ste zišli z diaľnice... štvorprúdovka ide ďalej, to len tie odbočky môžu zmýliť...
Upadol som. Moje blogerské impérium upadlo do absolútneho zabudnutia. Ľudia poodchádzali, stránky vymenili stránky a priznajme si, vôbec nie som vo forme.
Sú dva druhy umenia. Umenie tvoriť a umenie pochopiť tvorbu. O prvé sa už nepokúšam, o to druhé sa pokúste aspoň vy...
mne to príde skôr také chladné než smutné.. inak vieš v čom máš veľkú pravdu babo? že naozaj väčšinou záleží na nás akú náladu budeme mať.. a vieš čo je smutné a trochu potvrdzujúce názor Ľuboša? že @keco , tvoj verný a častokrát prvý komentátor blogov tu nemá ešte žiaden....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.