Noc je v plnom prúde a myseľ je priťažká na bezduché snívanie. Dlane podopierajú zamračenú tvár a zhluky myšlienok za zvukov agresívnej francúzskej hudby pendlujú z hlavy do klávesnice.

Leto je v plnom prúde a tak sa opäť raz naskytá čas bilancovať. Tak ako vždy keď človek dosiahne určitý medzník, pri ktorom sa môže obzrieť za seba na checkpoint predchádzajúci.

Človek porovnáva toto a posledné leto. Bilancuje príjmy a výdavky, konštatuje koľko ľudí opustilo spoločnú diaľnicu a koľkí sa z vedľajších ciest či prípadne iba dočasných odpočívadiel pripojili.
Svet sa točí a hlava tiež. Je to natoľko podstatné nakoľko podstatným to chceme spraviť.

Je to ako nálada. Je kolísavá. Sú dni kedy sa veci nedaria a neúspech sa následne zračí i na nálade a rovnako tak sú i dni im opozitujúce s pozitívnym nábojom. Aj tak je väčšinou len na nás akú náladu budeme mať... často i v zdanlivo povinnosťami zamorenom období sa dá nájsť pár okamihov na ktoré sa možno upnúť a následne sa na ne i patrične tešiť.

Je to o umení separovania. Vygenerovať povinnosti, pomenovať ich ako nutné zlo a to ostatné si vychutnať.
Na podobnom princípe funguje i generovanie ľudí. Znie to hrubo, no občas treba použiť spôsoby z neslávne známych koncentračných táborov a zo stáda adeptov vybrať najsilnejších jedincov.
Tých ktorí sú ochotní a schopní ďalej pokojne bez predbiehania putovať s vami v jednom diaľničnom pruhu.

Niekedy sa rozlúčite s jedným a ide sa rútiť svet, no miesto toho objavíte ruiny dávno zrútených svetov a postavíte nový, lepší babylon.

Niekedy prežijete skvelé chvíle s kamarátmi no čas pokročí a oni si určia nové priority v ktorých vaše meno figuruje len ako vedľajší záujem, bokovka, asistent asistenta či príležitostné rozptýlenie. Je potrebné si uvedomiť, že nie vy ste zišli z diaľnice... štvorprúdovka ide ďalej, to len tie odbočky môžu zmýliť...


Upadol som. Moje blogerské impérium upadlo do absolútneho zabudnutia. Ľudia poodchádzali, stránky vymenili stránky a priznajme si, vôbec nie som vo forme.

Sú dva druhy umenia. Umenie tvoriť a umenie pochopiť tvorbu. O prvé sa už nepokúšam, o to druhé sa pokúste aspoň vy...

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
xrumka  23. 7. 2009 10:40
smutny blog.
 fotka
majuri  23. 7. 2009 10:44
super ,,ozaj super zostylizovane,,dobra myslienka
 fotka
redmoon  23. 7. 2009 14:34
ako keby to bolo niekomu konkrétnemu adresované sa mi zdá, čo povíš @keco ?
 fotka
petka9  24. 7. 2009 09:13
mne to príde skôr také chladné než smutné.. inak vieš v čom máš veľkú pravdu babo? že naozaj väčšinou záleží na nás akú náladu budeme mať.. a vieš čo je smutné a trochu potvrdzujúce názor Ľuboša? že @keco , tvoj verný a častokrát prvý komentátor blogov tu nemá ešte žiaden....
 fotka
keco  1. 8. 2009 13:29
@petka9...omyl , nemam na to co napisat, cital som to, ked tu bol druhy koment a nechodim sem uz tak, ako volakedy
 fotka
keco  1. 8. 2009 13:30
Napíš svoj komentár