Človek by povedal, že nie je nič horšie ako sa budiť na budík. Je to mylné tvrdenie. Na dnešné ráno som si nastavil budík, pretože mali prísť robotníci, zavádzať nám nový net. Časovo som si to vypočítal tak, aby som bol ukrátený o čo najmenšiu časť môjho spánku, vzhľadom na to, že noci trávim pri ultimate survajverovi na discovery a všetkých ďalších nasledujúcich programoch. Hold nie je to na zahodenie, už by som prežil týždeň vo väčšine podnebných pásiem sveta...

K veci. Keď je človek celú noc zmierený s faktom, že na druhý deň ho zo spánku vytrhne potrhlá melódia Step up ktorej prvých desať sekúnd by už možno po tých rokoch používania vedel zahrať na akomkoľvek hudobnom nástroji, v podstate to ranné vstávanie nemá až také hrozné.
Chyba v systéme ale nastáva vtedy, ak niečo spôsobí ranný budíček oveľa skôr a oveľa nečakanejším a stresovejším spôsobom než na aký ste pripravení...
Zvonček od dolnej brány je u nás veľmi zradná vec, pretože na jednej strane ja počujem ako oni zvonia, no oni nemajú šancu vedieť, že je tomu tak - dôvod prostý a prozaický, ten zvonček je jednostranne pokazený.

Obdobná situácia nastala i dnes ráno, keď sa robotníci rozhodli prísť o hodinu a pol skôr, než ako boli ohlásení. Strhli ma teda zo spánku a kým som sa stihol spamätať už takmer nastupovali do auta a šli kade ľahšie. Rýchlosťou mne povestnou som teda v belasom drese , , Majstri 08/09" zbehol dole a rýchlo zadržal dvojicu mužov.
, , Dobrý dres, " zareagoval jeden z nich zo zvláštnym úsmevom. Okej, máme dve možnosti. Buď to myslel vážne, čo si ale odporuje s tým jeho čudným úsmevom, alebo ironizoval a potom by som mu možno nemal ukázať zástrčku na tú veľkú vŕtačku čo mal v ruke.
Vyplynulo, že podobne ako ja i tento muž bol slovanista. Opäť raz jeden z tých čo mi porozprávali ako chodili na výjazdy do Brna, Ostravy, celej ČSSR a mne ako vždy ostali len oči pre plač a spomienky na moje najväčšie zápasy, kedy sa na priestrannom tehelnom poli , , tislo" 13 000 belasých.

Pustili sa do práce a pozvoľna ma povolávali asistovať. Na túto rannú hodinu pre mňa nezvyčajné výkony, obzvlášť na prázdny žalúdok.
Keď pred chvíľou skončili zanechali po sebe peknú spúšť no predovšetkým káble poťahané po celej izbe so stručným vysvetlením, čo by som kam mal pichnúť. Mám tu ale ešte nejaké nerozbalené veci a vôbec nemám tušenia čo kam patrí. Páni spokojní s tým, že mi navŕtali nad posteľou dieru a potiahli kábel cez pol izby sa odobrali na odchod a na moju otázku čo s týmto (v ruke držiac polovicu nezapojených káblov a mašín), odpovedali , , no veď jak sme povedali, hento do N1, tamto k tomu, na hento pozor a tomuto vytiahnite predtým skrutku...
Aha, fajn. Tak som si radšej vypýtal číslo na zákaznícku linku, ktoré som už medzitým aj tak zabudol.

11:22, to je akurát čas na neskoré raňajky. Možno by som ešte stihol zabehnúť k doktorovi s mojou nohou, no predsa len... na prázdny žalúdok... a neumytý...

To nie. Radšej to zase o pár hodín odsuniem a sľúbim sám sebe nesplniteľný sľub, že najbližšie keď to bude možné, už tam naozaj pôjdem. Venujem svoj voľný čas radšej štátnicovým otázkam a parížskemu šalátu. Možno si pustím ešte toho nóra čo vyhral eurovíziu, nech mi to lepšie šmakuje a potom niekedy v neskorých poobedných hodinách vybehnem i na toto skoré letné slnko.

Ad revidendum či ako sa to píše... skrátka zbohom prezatiaľ

 Denník
Komentuj
 fotka
metalabby  19. 5. 2009 12:03
no .. vidím že nielen ja patrím k tým ktorí neradi vstávajú .... no a spon ti dobre ide ten net?
Napíš svoj komentár