Moja cesta belasým životom, od začiatku po dnes... part 2/2

Prvý rok v novej lige bol mimoriadne ťažký. Od belasých hráčov, ktorí predsa len nemali úroveň väčšiny svojich kolegov sa očakávalo veľa. Mnohí už si dokonca mädlili ruky na pohárovú Európu. Realita ale nebola až taká zúfalá ako som očakával. Slovan zapĺňal štadióny podobne ako v nepopulárnej nižšej súťaži, ktorú teraz zohrieval Púchov. Ten zažil svoje okamihy slávy v Trnave proti FC Barcelona kde zázračne remizoval 1:1 no vzápätí v Španielsku chytil nepekný debakel na ktorý sa už spomína pomenej...

Späť k našim. Slovan sa v prvej lige udomácnil a jeho hráči i fanúškovia ukazovali, že medzi elitu rozhodne patria. Prvý rok svojho pôsobenia v lige sa umiestnil na skvelej tretej priečke čo mu otvorilo brány do Európy prostredníctvom Intertoto cupu.
Ďalší ročník sa teda odštartoval dvojzápasom proti Luxemburskému Differdange, pričom práve domácu odvetu sme si s bratom nechceli nechať ujsť a ochotne sme kvôli nej precestovali 150km zo Zlatých Moraviec, kde sme práve boli s kamarátmi na chate.
Obrovská hrdosť sa vo mne rozlievala keď som videl svoj zbožňovaný Slovaník merať sily z klubom zo zahraničia.
Pre niekoho možno každoročná samozrejmosť, no pre nás splnenie malého detského sna.

Prišiel druhý dvojzápas, ktorý sme mali odohrať s Rapidom Wien. Tieto dva zápasy zostanú v mojej hlave uchované naveky a to jednak pretože sme s Viedenčanmi odohrali vyrovnané partie, no predovšetkým sme sa prezentovali ako belasá masa s ktorou sa musí do budúcna v Európe počítať.
Zúčastnili sme sa i výjazdu vo Viedni a napriek tomu, že sme tam takmer pošli od smädu, dodnes naň spomíname viac než úsmevne. Rakúske televízie sa zrejme dodnes v pohoršených komentároch spamätávajú z toho stáda slovenských buranov, čo sa vtedy prehnalo metropolou Rakúska. Zápas na Rapide bol zároveň doteraz jediný z tých kde som sa zúčastnil, po ktorom som musel skloniť hlavu pred domácimi fans. Tú atmosféru čo dokázali vytvoriť, môžeme my spoza rieky Moravy po väčšinou len ticho závidieť.

Dá sa povedať, že niekedy v týchto časoch sa vo mne niečo zlomilo a keďže sa toho mnoho stalo i v osobnom živote, upútal som sa na Slovan ešte tesnejšie ako kedykoľvek predtým. Mierne som zradikalizoval svoje myslenie, čím som sa do dnešnej doby pár krát sám vystavil do nepríjemností.
Začal som sa zúčastňovať zápasov vonku, nie tak často ako by som si želal, no prieberčivo som vyberal prevažne tie, kde sa môže niečo zomleť.
Nuž ktovie čo by zo mňa bolo dnes, keby si ma do opatery nevzala slečna s nickom Petka9 a napriek tomu, že sa jej nepodarilo a zrejme ani nikdy nepodarí zmazať moju vášeň zatínať päste za belasé farby, usmernila ma tak, aby sa mi pritom aspoň nič nestalo 

S bratom sme naďalej navštevovali takmer všetky zápasy našich belasých a doma sa mi začala rozrastať moja zbierka šálov. Začal som si všímať, že Slovan sa natrvalo stal našimi súčasťami a tak ako niekto zbožňuje a nedá dopustiť na baseball či tancovanie, ja vidím svoju vášeň v belasých odtieňoch.

Mimochodom ak to chcete mať aj hudobne stématizované tak v tejto časti odporúčam pustiť nasledovné:
» www.youtube.com/watch?... v=5dP2_yjFE3w

Ubehlo už strašne veľa času a neskutočne veľa vecí sa udialo pomimo toho čo sa dialo na Tehelnom poli. Celé tie roky sme všetci žili svoje životy, prežívali svoje príbehy a ani čo by sme si to uvedomovali, všetci sme sa v sobotu večer nezávisle stretli pri teletextoch, či televíznych novinách, aby sme si skontrolovali ako hrali naši belasí tentokrát. Možno sme si i zaspomínali aké to bolo super keď sme držali palce všetci spolu oddelení, len burinou rastúcou medzi stoličkami na štadióne...
Prešlo toľko času a tí čo nedúfali sa predsa len dočkali. V jedno krásne popoludnie Slovan porazil Žilinu na jej ihrisku a napriek tomu, že sme neboli priamo pri tom, tešili sme sa z toho opäť ako za starých čias všetci spolu. Belasí získali nedostihnuteľný náskok a začali chystať oslavy, na ktorých sme sa všetci chceli zúčastniť...

...s bratom sme sa zúčastnili už najbližšieho zápasu, kde sa síce už mohlo definitívne rozhodnúť o majstrovi, no predsa len, záležalo to ešte od ďalších dvoch zápasov, tak kto by to bol čakal... Slovan privítal Nitru pred návštevou skromných 4 000 divákov, ktorí sa o pár minút jedinými priamymi divákmi krásneho divadla po desiatich rokoch.

Slovan suverénne prehrával Nitru v poli a nasúkal jej dva góly. Medzitým sme cez telefóny dostávali správy o tom ako s výsledky z ďalších dvoch štadiónov priaznivo vyvíjajú pre naše oslavy!
Vrcholom všetkého bolo, keď hlásateľ pár minút pred koncom zahlásil priebežné 0:2 v neprospech Trnavy a podobne ničili i Košice o titul bojujúcu Žilinu. Obrovský výbuch radosti na Tehelnom poli, všetko je na nohách, celá tribúna stojí a spolu mohutne spieva:

, , ŠAMPIÓÓÓN, ŠAMPIÓN, ŠAMPIÓÓÓN, ŠAMPIÓN JE BELASÝÝÝ! ! ! BELASÝÝÝ, BELASÝÝÝ...! ! ! “

Všetko tlieska, všetko skáče, ja osobne neviem či som niekedy precítenejšie reval nejaký chorál tak ako tento. Vzápätí mi prišla sms-ka od drobčaťa, s rovnakých textom ako to čo som práve spieval z plných pľúc a napriek tomu, že sme neboli spolu, boli sme spolu.

Zimomriavky behali mojim telom a pohľadom naokolo som ľahko dokázal identifikovať kto je kto. Kto čakal na titul toľko čo ja a kto možno tak pol roka odvtedy čo práve prestal fandiť artmedii. Muž s megafónom a partia štyridsiatnikov za nami, boli moji ľudia. Tá radosť, tie slzy šťastia v očiach, to bolo to čo vystihovalo moju dušu, moje nadšenie, tú fantastickú chvíľu ktorá nás všetkých obklopovala...
... a nie tie deti čo tlieskali a pofajčievali v kotli naokolo. Netvárili sa o nič vzrušenejšie než po poslednom víťaznom zápase doma...

Ale kašľať na nich. Človek aspoň ľahšie rozozná svojich medzi svojimi. Nasleduje vpád na ihrisko. Nie je môj prvý v živote, no je prvý na ktorý do smrti nezabudnem. Tehelné pole zo spodu vyzerá tak majestátne. Tak hrdo a pyšne!

Tu som sa narodil a tu zomriem, sme som chodil ja, sem chodila moja budúca manželka a sem budú chodiť i naše deti! Osud sa s nami všetkými síce zahral, no napokon je všetko tak ako má byť... Všetko je v poriadku... Sme spolu, sme majstri... MY SME SLOVAN! ! !

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu