Naháňačky s diablom part_2

Vtrhol som do malej miestnosti kde sa na podlahe ovinutá krátkym lanom chúlila moja za mŕtvu vyhlásená manželka. Vedel som, že vo veci úteku pred políciou bude spolupracovať. Nebolo v jej záujme aby národ zistil, že ona žije a muž obvinený z jej vraždy je tým pádom nevinný.
Človeku napadne jednoduchá myšlienka. Prečo ju neprezradiť a neočistiť svoje meno? Dva dôvody. Za prvé nevieme ako to zapôsobí na políciu a či keď už sa dobrovoľne nevydám do ich rúk nezavrú ma naveky za mreže minimálne za pôvodné obvinenie vo veci napomáhania O´Neilovi. No a za druhé, ak by som to spravil, nemal by som koho vymeniť sekte za moju dcéru. Mohlo by to teda znamenať, že sa už nikdy viac nestretneme, pričom jej osud ako budúcej vodkyne sekty by bol spečatený.
Sheila zrejme počula Stopov výkrik potom čo nám oznámil čo sa deje a tak bola pripravená. Rozviazal som ju a bez slova pomohol vstať na nohy. Od nášho príchodu sem som s ňou prakticky neprehodil ani slovo. Nemal som o čom. Bola zodpovedná za všetko zlé čo sa za posledných niekoľko mesiacov udialo. Ba čo viac, podviedla ma. Naozaj len silne som odolával nutkaniu pritiahnuť jej povraz tesnejšie ku krku.
Vybehli sme z chatrče a zbadali Jastraba ako niečo rýchlo hovorí Stopovi a Zvezde. Tí sa vzápätí zvrtli a zmizli v priľahlom lese.
, , Cop, " oslovil ma keď som sa k nemu spolu so ženou dohnal: , , ja vezmem Sheilu so sebou autom. Mňa nehľadajú a ju v podstate tiež nie. Ty sa musíš ukrývať. Tamtí dvaja, " kývol hlavou k miznúcej dvojici, , , pôjdu spolu. Ty musíš ísť sám."
Štekot psov a výkriky policajtov sa blížili.
, , Ako sa zase stretneme? " prehovoril som a odovzdal konček lana spájajúceho ma so Sheilou do Jastrabových rúk.
, , Zajtra večer, tu, " povedal a bodol prstom do nejakého zošuvereného papierika podobného nákresu mapy. Prikývol som a pozrel naposledy na Sheilu. Odvrátila pohľad. Tu kde nebola medzi svojimi nemala toľko odvahy ako vnútri sídla sekty.
, , Ideme, " šepol Jastrab a kývol mi na pozdrav. Nato naskočili do tmavého auta a vyrútili sa po príkrom svahu hore.
Ostal som sám. Bezhlavo som sa teda vrhol do opačného smeru, než ktorým sa vydali Stopa so Zvezdou. Les pohltil moje telo a ja som uháňal pomedzi stromy. Niekde v diaľke za mojim chrbtom sa ozvali hlasné výkriky. Poliši zrejme objavili našu chatku. Musia byť bez seba a zároveň isto nabrali druhý dych potom čo našli čerstvé stopy od pneumatík. Snáď ich aspoň na čas odlákajú z mojej stopy.
Stromy sa začali rozostupovať a ja som vybehol na nejakú čistinu. Kdesi dole tiekla divoká riečka zvažujúca sa pomedzi skaly kamsi do diaľky. Kúsok obďaleč bola zrejme cesta, pretože ku mne doľahol zvuk prechádzajúcich áut. Práve som uvažoval, že si možno stopnem nejaký odvoz preč odtiaľto, keď jedno z áut zastavilo pri krajnici a z pozície šoféra ktosi vystúpil. Bolo to síce dobrých dvesto metrov hore svahom no aj tak som si bol istý, že hľadí priamo na mňa.
, , Hej vy! " zreval a ja som kráčal ďalej dole ku riečke tváriac sa, že som ho nepočul: , , HEJ! " zavolal až sa to začalo ozývať po okolí. Zastavil som teda a akože prekvapene som sa obzrel.
, , Ja? " ukázal som si na hruď a pomalším krokom pokračoval ďalej.
, , Áno! Som detektív John Roberts, " môj žalúdok spravil neopísateľné salto, , , polícia, zastavte a počkajte na mňa! " zoskočil z násypu pri ceste a vyťahujúc policajný odznak sa rýchlym krokom hnal ku mne...
Bolo viac ako jasné, že ak dorazí ku mne som v riti. Nebolo moc z čoho vyberať a tak som sa ako zmyslov zbavený rozbehol dole k rieke.
, , Stojte! " zvolal a bolo jasné, že beží tiež: , , Stáť! Okamžite! " zreval znovu a vzduchom zaznel výstrel. Prvý, varovný, do vzduchu...
Zabrzdil som na kraji nízkeho brala pod ktorým tiekla malá no nepríjemne divoká riečka.
, , Zostaňte tam a ruky nad hlavu! " kričal blížiaci sa Roberts. Obzrel som sa ponad rameno a videl ako sa približuje s hlavňou namierenou na moju hlavu.
, , Už ani krok, lebo tam skočím! " zavolal som a snažil som sa aby to znelo čo najšialenejšie i napriek tomu, že akokoľvek bola riečka divoká, život by mi vzala asi len ťažko. Našťastie to naňho zapôsobilo a zostal stáť.
, , Nemáte kam újsť, " prehovoril Roberts a priblížil sa o pol krôčka. , , za veci, ktoré ste vykonal si zaslúžite ísť sedieť, nerobte to ťažším. Prehral ste."
, , Nerozumiete tomu! " zvolal som a ustúpil o krok viac ku kraju, , , som nevinný. Potrebujem pomoc, aby som dokázal svoju nevinu, chápete? "
, , Môžem vám pomôcť, " kývol hlavou policajt a trochu sklopil zbraň, , , len mi musíte veriť. Tak odstúpte od toho kraja a pôjdeme spolu na stanicu, kde mi všetko porozpráva, " dopovedal vetu, ktorá mi hrala v hlave duálne, zároveň s totožnou vetou, ktorú som počul pred rokmi na školení o vyjednávaní so zločincami.
, , Som nevinný, verte mi prosím..., " zašepkal som, prikrčil kolená a skočil dole. Moje telo chvíľu letelo vzduchom a vzápätí narazilo na spenenú vodnú hladinu. Na chvíľu som sa ponoril do ostrých vĺn a bojoval so spodným prúdom. Keď sa mi konečne podarilo nadýchnuť nad hladinou, bol som už sto metrov od miesta, kde teraz stál Roberts a kričal niečo do telefónu. Nechal som sa teda voľne unášať prúdom čo najďalej od miesta z ktorého som zoskočil. Riečka naozaj nebola ani zďaleka tak nebezpečná ako vyzerala, teda aspoň kým človek neklesol pod jej hladinu.
Začal som uvažovať ako ďalej. Netušil som kde som a bál som sa dúfať, že z rozmočeného papierika vo vrecku nejak vyčítam miesto stretnutia s ostatnými. Rieka ma unášala stále ďalej a jediné čo som vedel naisto bolo, že Roberst isto zalarmoval celý policajný zbor a už za desať minút bude okolo rieky celá kavaléria.
Voda naokolo sa mierne ukľudnila a cez poslednú kaskádu som sa vnoril do pokojných vôd rozľahlého jazera. Slnko pomaly klesalo k vzdialenejšiemu koncu širokej vodnej hladiny medzi dva veľké vrchy pomedzi ktoré zrejme rieka tiekla ďalej. Naľavo sa rozprestieralo akési malé mesto. Vidina teplého suchého šatstva bola veľmi lákavá no vedel som tiež, že pravdepodobnosť stretu so strážcami zákona je viac ako pravdepodobná. Na pravom brehu sa k nebu čneli tmavé tiene nejakej továrne. Nevyzerala príliš lákavo, no zároveň to môže byť dobrý úkryt pred všetkými.
Uvažoval som ktorý z týchto smerov by bol najrozumnejší, pričom ako ďalšia varianta sa mi núkalo vrátiť sa popri rieke naspäť a trúfnuť si stopovať Stopu so Zvezdou. Táto sa mi pozdávala najmenej no myslím, že to by policajti čakali zrejme najmenej. Času je málo a hrozba stretu s prenasledovateľmi bola privysoká nato aby som zostával na mieste...


to be continued...


Možnosti pre tento diel by mali hlavnému hrdinovi dopomôcť k správnemu rozhodnutiu sa, ktorým smerom pokračovať v úteku pred políciou. Tu sú:

a) plávať ďalej po prúde rieky do neznáma
b) dostať sa do mesta a pokúsiť zmiznúť v dave
c) ukryť sa v tmavej továrni
d) vrátiť sa proti prúdu rieky a pokúsiť sa vystopovať Zvezdu a Stopu
c) ponoriť sa na pol dňa pod vodu a cez dutý trs trávy dýchať
d) skryť sa niekde inde na brehu jazera

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu