Naháňačky s diablom part_4

Tma pohltila celý les a studený vietor sa zavýjajúc zapieral do vysokých skalnatých hôr všade naokolo. Bola mi strašná zima, keďže moje mokré oblečenie po kúpeli v chladnej rieke ešte nedostalo možnosť na usušenie.
Potkýnajúc sa o všade prítomné kmene ležiacich stromov a korene ich stojacich kolegov napredoval som podľa matného plániku ktorý mi Aaron podstrčil pri našom poslednom stretnutí. Prenasledovateľov som sa striasol naozaj veľmi rýchlo. Zdá sa, že aspoň v tomto Jason celkom iste neklamal a naviedol ich na nesprávnu stopu.
Už už som začínal uvažovať, že idem zle, keď vtom sa stromy rozostúpili a na vŕšku predo mnou sa pod obrovskou horou krčila malá drevená chatrč. Posledné kroky som doslova preletel a v mihu som sa ocitol pred ťažkými dubovými dverami. Na papieriku od Jasona som našiel jediné slovo , , pod kvetináčom“ a toho som sa rozhodol i držať. Napokon sa to ukázalo ako správne rozhodnutie, keď sa na mňa spod jedného z pár veľkých kvetináčov zaleskol malý kovový kľúčik.
Netrvalo dlho a už som obalený do deky, sušiac svoje oblečenie rozťahané po celej miestnosti, prihadzoval polená do rozhárajúceho sa ohňa v kozube.
Konečne som na chvíľu zložil svoje unavené telo do kresla a len tak v tichosti hľadel do poskakujúcich plameňov. Hlavu som mal ťažkú no stále ostražitú. Verím síce, že toto nie je pasca, veď napokon ak by ma Jason aj chcel odovzdať polícii tak to nespraví vo vlastnej chatke. A na druhej strane, mal možnosť skoncovať so mnou a nespravil to. Niečo chce a ja som mal dobré tušenie, že obchod s ním by mohol mať pozitívne vyhliadky i pre mňa.
Čas plynul a ja som začal pociťovať ukrutný hlad, ktorý som si doteraz zrejme len kvôli stresu neuvedomoval. Razom som objavil Jasonovú malú tajnú skrýšu s konzervami na celú zimu. Bez štipku hanby som niekoľko z nich pootváral a povyjedal. Muž ktorému som práve vykradol špajzu je ten posledný, kvôli ktorému by som mohol mať výčitky. Práve som si chcel otvoriť dobré tridsať ročné víno, keď vtom sa zvonku ozval rázny Aaronov hlas:
, , Vylez von s rukami nad hlavou! “
Nemal som príliš na výber a v danej chvíli ma aj tak nenapadlo nič iné čo by som mohol spraviť a tak som poslúchol. Asi desať metrov od chatky stál Jason so zbraňou namierenou na mňa. Na chvíľu sme obaja zaváhali, no potom muž s pištoľou prikročil ku mne a celého ma prehmatal. Keď sa uistil, že nie som ozbrojený ani inak nebezpečný vstúpili sme obaja späť do chatky a ja som sa usadil do kresla. Aaron zatiaľ začal pobehovať po drevených doskách a variť si čaj. Netrvalo dlho a so šálkou v ruke sa pohodlne usadil oproti mne. Odsrkol si a len tak mimochodom sa spýtal:
, , Kde sa máš stretnúť so zvyškom partie? “
Mlčal som. Vedel, že budem mlčať a zjavne to ani nebola vrcholná otázka dňa, takže sme jej viac ani jeden nevenovali pozornosť.
, , Pozri prejdem k veci, “ začal zas a trochu sa zahniezdil v mäkkom plyši, , , jediné čo ma zaujíma je Sheila. Je mi ukradnutý celý jej spolok, všetky tie blbosti okolo toho, jediné čo chcem je ona, “ skončil a zahľadel sa na mňa. Nemienil som mu to nijak uľahčiť, nech sa z tejto situácie vykecá sám. Začudovane som nadvihol obočie.
, , Ak mi ju privedieš, “ spustil o čosi opatrnejšie opäť Aaron a tuhšie zovrel šálku, , , môžem ti dať všetko. Peniaze, veľa peňazí, program na ochranu svedkov, isto vieš o čo ide, zmena bydliska, čokoľvek čo...“
, , Chcem späť moju dcéru, “ prerušil som ho rázne na čo sa trochu zháčil.
, , Noo, to by mohol byť trochu..., “
, , Inak sa nedohodneme! “ opäť som mu skočil do reči, pričom na ňom bolo jasne vidieť, že zle znáša ak ho niekto prerušuje. Na chvíľu zostalo ticho a potom vstal:
, , Dobre, “ zašepkal a mne sa do žíl vlialo malé množstvo tak dlho nepoznanej nádeje, , , ja ju vlastne nepotrebujem. Aj tak som ju nikdy nemal rád a so Sheilou si spravíme vlastné dieťa, aj tak by ma nebavilo vychovávať pankharta..., “ rozmýšľal nahlas a mne pri týchto slovách bublala v tele žlč.
, , Dobre! “ zopakoval tentokrát oveľa hlasnejšie a prešiel k dverám. , , Takto o týždeň v nákladnom prístave dole v meste pri jazere. Buď sám a všetko prebehne ako má...“
, , Mne na Sheile nezáleží, “ prehovoril som a tiež som vstal na rovné nohy, pričom som dúfal, že to znie čo najpresvedčivejšie, , , ak spravíš chybu, skoncujem s ňou. Už som to koniec koncov raz spravil, nie? “ zasmial som sa a na chvíľu som sa sám seba zľakol. , , Budem sám no ty buď tiež. Len náznak podrazu a...“
, , Dobre, kľud! “ prerušil ma tentokrát Aaron a otvoril dvere, , , a teraz choď. Vyhýbaj sa ľudnatým miestam...“
Obliekol som si teda svoje vysušené veci a bez slova vzal dve konzervy. Už som chcel odísť, keď som sa opäť otočil k Jasonovi:
, , Potrebujem mapu, inak tam netrafím, “ prehovoril som pomalým hlasom, dúfajúc, že nespozná nič podozrivé. V skutočnosti som vôbec nemal problém trafiť do mesta, oveľa väčší problém by bol bez mapy nájsť miesto stretu so zvyškom mojej partie. Jason našťastie nič nespozoroval a už o chvíľu mi do rúk podával malú knižnú automapu. Bez slova som ju vzal a vybehol von do tmy. Uháňal som tmou do miest z ktorých som pred pár hodinami prišiel snažiac sa zanechávať za sebou čo možno najmenej stôp, ktoré by Aaronovi prípadne pomohli ma vystopovať.

Pomerne rýchlo som zbehol dole z hôr a ocitol sa neďaleko hlavnej cesty vedúcej do malého prístavného mestečka. Celý čas som uvažoval či urobiť výmenu Sheily za Emily poza chrbát ostatných, alebo im prezradiť môj plán a riskovať, že ho zamietnu. Skôr ako zamietnutia som sa v tomto prípade ale obával toho, že ho pokazia.
Predsa len ide o moje dieťa a chcem dodržať všetky podmienky na ktorých sme sa s Jasonom dohodli. I napriek tomu, že som si takmer istý, že on ich nedodrží...


Po dlhej dobe koniec ďalšej časti. Skončil som skúškové (úspešne) a tak budem mať pred štátnicami trochu času na dopisovanie svojich blogov. Tak teda opäť záver tentokrát len s tromi zásadnými možnosťami. Prejavte svoje taktické myslenie

a) prezradiť zvyšku partie svoj plán s tým, že sa doň zapoja
b) konať na vlastnú päsť a Sheilu vymeniť poza ich chrbát
c) uniesť Sheilu a spraviť si s ňou novú Emily

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu