Tentokrát naozaj zdá sa predbieham sled udalostí, nakoľko skúšku ešte vo vačku nemám, no tak ako sa mi darilo toto skúškové sa mi ešte nedarilo - prosto čistý štít od začiatku až po teraz. Hľadať ,,príčiny" tohto úspechu by bolo predčasné a nevďačné voči šťastene (tak ako sú voči nej nevďační tí čo si chodia opravovať Déčka na skúškach kde sú 1 z 20 čo spravili). Napriek tomu si dovolím polemizovať o dobrom zázemí a hlavne skvelých vyhliadkach do budúcna.
Myslím, že práve mať pozitívny cieľ je dobrou cestou k zdolaniu celej cesty. Dostávam sa teda k neavizovanej otázke - čo je mojim cieľom? Užívať si freizeit a freigeld tak ako len najlepšie viem, podľa najlepšieho vedomia a svedomia. A to veru nebude v krčme, či na diskotéke, dokonca ani v kaviarničke pri kávičke nie. V meste žijem celý rok a takýchto výstrelkov môžem mať habadej.
To skutočné po čom túžim je vziať tých najbližších a vyraziť čo najďalej. Starostlivo si rozplánovať trasu, obuť ,,terminátorky", nakúpiť rajce pampelišky a autom sa dopraviť pod horu s názvom samo o sebe vyzývajúcim k pokoreniu.
Obzvlášť túto sezónu mám veľké plány i napriek tomu, že po organizačnej stránke môžu byť zradné a plné neplánovaných neúspechov. Tak napríklad taká hrebeňovka Malej Fatry.
Jedno z mojich najobľúbenejších pohorí v našej malebnej krajine, vystihujúce celú jej krásu na pár km štvorcových. Keď prižmúrim oči dokážem si úplne presne predstaviť celú tú krásu. Kráčame v rade za sebou, ja, moja milovaná, môj bruder, miško a možno aj kečo keď sa dovtedy umúdri
Kvalitne sa potíme, michal najviac a pod nami sa rozlieha nekonečná krajina v údoliach zabalená do rannej hmly. Slnko sa pomaly vynára spoza najvyšších vrchov a za našimi chrbtami sa do jeho prvých lúčov oblieka stará chata, ktorá nám chvíľu predtým poslúžila ako ubytovňa.
Vyšliapeme až na hrebeň a ja už viem, že to najhoršie máme za sebou. Skončí Petine zlostné hundranie i miškove nezastaviteľné potenie a nahradí ich len ochkanie a achkanie nad kúzlami božskej slovenskej prírody. Najlepšie na podobných hrebeňovkách je, že človek môže vrámci oddychovania vyvaliť svoje telo do vysokej trávy a nechať sa obťažovať slabým vánkom. Tie sprosté muchy naokolo sa dajú nejak strpieť... Pár kopcov pred vami vidíme striešku ďalšej chaty kde dobre cítime už takto na diaľku vôňu kapustovej polievky.
Skrátka som tak trochu snílek, no rozdiel medzi mnou a mne podobnými spočíva v schopnosti svoje sny plniť. Takže najneskôr takto do pol roka tu očakávajte súhrny článok o prechode Malou Fatrou. Mám rád verejné záväzky, znásobujú totiž moju snahu o dosiahnutie vytýčeného.
Tak si teda držme všetci vo všetko palce. Osobne budem tie svoje držať hlavne v prospech prvých menovaných členov mojej expedície, ktorí na rozdiel odo mňa majú pred sebou ešte celkom neľahký kus cesty za slobodou. Alideverči Arugad končí - dobre trápne, to som si ako jedno z mála zapamätal z maxihry čo chodila na VtVéčke
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
marttina
17. 1.januára 2010 02:24
a nahodou mne sa tento blog pacil obzvlast pasaz o tete stastene a tych hajzloch co idu na opravak s Deckom ked to dostanu ako 1 z 20 tak snad ti plany vyjdu ako dufas
2
ale aleee nooo aj mne sa tento clanok paci a dufam, ze vsetko vyjde ako ma a ze sa tak zacne diat hned tento tyzden
Napíš svoj komentár