Rozpovedané rozbitou hubou II.

2. diel - o chlaste a strážcoch diskoték

UPOZORNENIE! Celý príbeh, vrátane postáv a udalostí v ňom sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je náhodná. Neodporúča sa čítať osobám mladším ako 15 rokov a ľuďom s nízkou dávkou tolerancie. Neobsahuje nijakú prevratnú myšlienku a len veľmi málo poučenia.

Alkohol je zlý. Je to metla ľudstva, či ako sa to hovorí. Skrátka je to zvláštna látka, ktorá keď sa v nevhodnom množstve naraz nahromadí v tele človeka, zmení ho na nepoznanie.
Sú dva typy skrytých osobností, ktoré pomáha alkohol poodhaliť. Romantici, to sú tí čo keď si vypijú, majú záujem o každú sukňu v meste a nerváci. To sú tí, čo po zvýšení hladiny alka v krvi, zámerne vyhľadávajú, niekedy priam vyvolávajú konflikty.
Futbal, sex a alkohol. To sú tri heslá, ktorých sa drží každý správny fanúšik. Ľudia si to zvyknú prispôsobovať podľa svojho gusta a typu spoločnosti v akej sa pohybujú (drogy, sex, RaR). Vždy je tam slovo vystihujúce tú ktorú sebranku, v našom prípade fucik, vždy je tam nejaká tá látka, ktorá nám pomáha pochopiť samých seba (alkohol) a napokon, vždy je tam tá fyzická činnosť, po ktorej baží každý jeden, čo si správne vysvetlil funkciu toho náčinia medzi svojimi nohami.
Kvôli týmto trom veciam žijem. Je pravda, že bežný chuligán má všetkých troch postačujúco dosť i počas bežných dní, no piť, pozerať futbal a sexovať, stále v tom istom prostredí a stále s rovnakými ľuďmi začne byť časom nuda.
No a na to boh vymyslel európske výjazdy. A my sme boli fanúšikmi najlepšieho klubu na Slovensku, pretože sme vedeli, že raz za čas nám za našu vernosť, jeden - dva takéto eurotripy dopraje. Ten čas konečne nadišiel a náš slovaník sa zhruba v polke druhej polky prázdnin vybral dobíjať Európu, do nejakej zapadnutej riti v Luxembursku.

Aby som sa vrátil k populárnej téme chlastu. Ten to celé začal a vlastne po celý ten čas bol príčinou našich radostí i starostí. Prvý výjazd bol, ako som už povedal, celkom nezvyčajne uprostred leta. Stred leta je, ako som už tiež povedal, začiatkom výluky v našej fabrike a ten tradične oslavujeme s pár kamarátmi v našej krčme. Zvykneme oslavovať mnohé veci, predsa len je nás dosť a to znamená, že sa za rok vyskytne hneď niekoľko osláv narodenín, menín, zvýšenej výplaty, zníženej výplaty, nasratej manželky, chorých detí... skrátka dôvod sa vždy nájde. Lenže oslava výluky vo volksvagene je niečo ako oslava začiatku prázdnin. A to sa musí sláviť vo veľkom štýle...
Deň pred výjazdom do Luxemburgska, sme sa všetci stretli v našej malej krčmičke ktorú sme po predchádzajúcich incidentoch dali celkom do poriadku a z chuti sme si nalievali do hrdiel. Prebiehalo to presne tak ako vždy predtým. Eufória prípitkov na všetky možné udalosti posledného roku, či na každý jeden zápas ktorý slovan vyhral. Potom neviazaná zábava poloobnažených tlsťochov na barovom stole. Po polnoci sa časť z chalanov vyberá do ulíc na diskotéky, konfrontovať svoj agresívny stav s ostatnými agresormi tohto mesta. Zostáva pár zaľúbencov, ktorí si to buď rozdávajú s dievčatami na parkete, alebo na záchodoch a potom to filozofické jadro v ktorom som i ja, ktoré už ,,suší hubu“ len na pive a preberá politické a sociálne témy. Je to fáza, ktorá predchádza poslednej, fáze útlmu. Ten u mňa nastáva krátko pred pol štvrtou ráno a tak bez zmyslov upadám do opileckej agónie.

Na druhý deň ma preberá silný slnečný lúč, ktorý ma bodá do tváre cez poodchýlnutú záclonku. Som celý polámaný a skrčený v divnej polohe na sedadle autobusu. Netuším ako som sa tu zas ocitol ale keď vidím vedľa sedieť Bumbyho s pivom v ruke, viem, že sa nič nezvyčajné diať nemôže.
Naozaj úmorná cesta do Luxemburgu končí po takmer celom dni strávenom v tejto rozheganej kraksi. Vystupujeme na parkovisku v nejakom meste a rozťahujeme sa. S Bumbym, malým Jankom a ešte jedným chalaniskom (spomínal som ho už skorej, hovädo s vysokoškolským titulom Bc. malo u nás prezývku docent) hádžeme svoju batožinu do malého smradľavého hotelíka a v rúšku tmavého večera sa vydávame do ulíc za zábavou. Zajtra nás čaká zápas na zelenom trávniku, tak dovtedy by sme si mohli dať pár predohier na betóne.
Kráčame po ulici plnej čudných metrosexuálnych ľudí a vidím na Jankovi, že občas mu trhá rukou, ako rád by niektorému z nich prehovoril do štýlu obliekania a šminkovania. Zaparkujeme to až na nejakej diskotéke odkiaľ na nás hučí hudba v štýle oldies a sadáme rovno za bar. Ja som ešte príliš labilný na ďalšie chľastanie, no chalani ma prehovárajú s tým, že šanca piť niekde mimo domoviny sa vyskytuje raz za desaťročie.
Netrvá dlho a už pogujeme hore bez uprostred parketu. Docent medzičasom vyzval na férovku pol diskotéky a tak väčšinu času trávi pred jej vchodom za všeobecného aplausu. Hold zviera z východnej Európy sa nezaprie...
Zisťujem, že po mne hádže očkom nejaká štetkoidne vyzerajúca blondýna a tak sa vzdávam ďalších opičích tancov na vysvietenom parkete. Pozývam ju na pohárik a so slabou angličtinou zisťujem, že je to Holanďanka. Je to ten typ ženy ktorej presne vidíte na očiach čo chce. Keď sa jej zámer nevylučuje s tým vaším, slovo dá slovo a zrazu idete ruka v ruke na plesnivé diskotékové hajzle.
Už-už som sa chcel tešiť z niečoho nového a neviazaného, keď vtom zvonku celkom jasne počujem krik a zhluk slovensky znejúcich nadávok:
,,No poďte vy kurvy kapitalistické!“
Je jasné, že tento politicky orientovaný výkrik vyšiel z Bumbyho hrdla. Často ho používal na obyvateľov západnej Európy, ktorých išiel práve učiť móresom. Pozrel som sa do očí tej nadržanej ženskej a bolo mi zaťažko vzdať sa jej. Zaprisahal som sa, že Bumbymu za toto otrieskam hlavu o radiátor a vybehol som von z toaliet. Na parkete sa medzitým strhol celkom drsný boj medzi našimi tromi a asi šesticou SBS-károv. Dvaja z nich mali navyše bejzbolové palice a tak niet divu, že naši skôr ustupovali ako napredovali. Okamžite som sa pridal do strkajúceho sa hlúčika čo výrazne povzbudilo chalanov, ktorí sa s novým entuziazmom pustili do presily. Vzduchom sa zaleskla ostrá čepeľ noža a šmykla mojím smerom. Ledva som sa uhol, no docent vedľa mňa zreval. Dostal plný zásah niekde v oblasti tváre. Toto v nás vyvolalo neskutočný amok. V mihu sme mali v rukách sklenené fľaše a barové stoličky a všetkým sme všemožne útočili na tie zasrané hlavohrude.
Sklo rinčalo a krik sa ozýval zo všetkých kútov. Boj začínal byť mimoriadne tvrdý. SBS-kári padali do okolostojacich ľudí či rovno na podlahu. Stále som sa snažil dostať k tomu jedinému čo mal v ruke zakrvavený nôž. S nádejou som po ňom hodil malú fľašku od ľadového čaju a zasiahla ho do hlavy. Zapotácal sa a ja som to okamžite využil. Biela teniska vyletela hore a skolila tú sviňu na podlahu. Vzápätí sa pridala druhá a obe spolu kopali do vreštiacej kopy sádla zaháňajúcej sa nožom.
,,Pozor!“ ozvalo sa spoza mňa a ja som sa v poslednej sekunde uhol letiacej taburetke. Na druhom konci miestnosti sa otvorili dvere a zjavil sa v nich jeden z ochrankárov s pištoľou v ruke.
,,Gun!“ zreval som ani čo by som vedel čo to znamená a všetky zraky v miestnosti spočinuli na mužovi so zbraňou. Ten na moment utrnul a vzápätí ju namieril na mňa. Ozval sa rev a všetko sa dalo do pohybu. Ľudia zdrhali k východu a valcovali SBS-károv, ktorí sa v tom dave snažili vyčleniť nás štyroch. Na naše šťastie sa im to ale nepodarilo a o malú chvíľu sme už bežali hore ulicou k nášmu hotelu. Zastavili sme sa až pred ním, v malom parčíku cez ktorý ticho pretekala akási riečka. Docent našťastie utrpel iba škrabanec na líci no aj tak to bolo treba šiť. Zašli sme s ním teda na miestnu pohotovosť, pre istotu všetci, keby tí miestni geroji náhodou chceli ešte riešiť nejaké dozvuky celej akcie.
Trvalo pomerne dlho kým sme docenta odhovorili od krvnej pomsty. Museli sme mu ale sľúbiť, že zajtra po futbale sa tam vrátime a spravíme značné škody na majetku a zdraví tých goríl.
Nocovanie v špitáli vôbec nefigurovalo v našich predstavách o výjazde na ďaleký západ, no verili sme v lepšie zajtrajšky a tak sa nám na nemocničných stoličkách predsa len nezaspávalo až tak zle...

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu