UPOZORNENIE! Celý príbeh, vrátane postáv a udalostí v ňom sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je náhodná. Neodporúča sa čítať osobám mladším ako 15 rokov a ľuďom s nízkou dávkou tolerancie. Neobsahuje nijakú prevratnú myšlienku a len veľmi málo poučenia.
Ako sme tak stáli medzi dverami do tohto pekla vo vzduchu znela akási skladba nemeckého white rokenrolu. Jedna vec bola jasná, každí z tých veľkých svalnatých bavorov vedel, že nie sme tunajší a vzhľadom na naše chuligánske značky oblečenia im bolo jasné aj to, že sme futbalový vagabundi. Totiž pokiaľ ste obyčajný človek v bunde nike, alebo svetri kenvelo, paradoxne vám v takejto krčme nič veľké nehrozí, pokiaľ ju opustíte skôr ako sa domáci stihnú spamätať. Maximálne sa zasmejú a budú ďalej počúvať svoju bielu hudbu a popíjať juhonemecké pivo.
Keď však vy osobne máte tmavú mikinu , , UMBRO", kolega docent vedľa vás bielu bundu Fred Perry, a blázon Fero dokonca tmavú súpravu s obrovským nápisom , , PRESSBURG HOOLIGANS", je to akoby ste všetci naraz kričali , , poďte do nás vy zasraní eSeSáci.
Ocitli sme sa v tzv. percentuálnej dvojpomerovej situácii, kedy sa vaše šance rozdelia do dvoch percentuálne zastúpených skupín, pričom jedna, tá 89% tvrdí, že budete mať smolu a dodrbú vás ako psov, nuž a tá menšia sa spolieha na šťastie, že chlapci sa uspokoja s tým, že nás vyzlečú donaha, vymáchajú nám hlavy v hajzľových misách a hodia nás do Dunaja, alebo čo tu preteká...
Práve vo chvíli, keď som si chcel dobrovoľne chcel začať vyzliekať veci, urobil docent krok vpred a my spolu s celou krčmou sme naňho vypleštili oči.
, , Wir sind aus Slovakei, und eure Polizei sucht uns. Wir brauchen help, " povedal odhodlane a aj keď som mu hovno rozumel, tušil som, že ich žiada o pomocnú ruku v našom úteku pred fízlami. Totiž v celoeurópskej chuligánskej komunite existuje pravidlo spoločnej nenávisti a nápomocnosti v súvislosti s bojom proti policajným silám. Na chvíľu zostalo úplne ticho do ktorého sme len my štyria prosebne prikyvovali. Je to doslova smiešne vidieť piatich chuligánov slovanu takto pokorne podlizovať, hold život vzácnejší než hrať drsného.
Vtom sa od posledného stola zdvihol asi dvojmetrový tristokilový chlap s holou hlavou a jedným skleneným okom za ktoré sa mu celkom iste nikto v živote nesmial. Na sebe mal akési tmavé tielko s vysačkami rôznych európskych klubov a jeho mohutné ruky so zakončením v dlaniach veľkých ako poklice na smetiakoch sa opreli o stôl pred ním.
, , Huuligenz Pressburg, ja? “ zahučal chrapľavo a ja som podvedome ustúpil o krok vzad.
Prikývli sme a vystreli na znak, že ak nás budú chcieť napadnúť za našu klubovú príslušnosť, nebudú to mať také ľahké. Aj keď pravdupovediac, ľahké by to zrejme mali tak či tak...
Veľký chlap, zrejme vodca bandy kývol k niekomu sediacemu pri stole neďaleko nás a dotyčný vstal. Chlapík nie vyšší odo mňa s prižmúrenými očami a tetovaním na krku pozrel k nám a prehovoril kupodivu po slovensky.
, , Už sme o vás počuli mládenci. Teda o tom, čo ste porobili v Luxembursku, “ podišiel k nám a pozrel na svojho vodcu. Ten záhadne prikývol a muž hovoriaci po slovensky mi podal ruku.
, , Som Hans, študoval som u vás pár rokov pred piatimi rokmi. Môžete rátať s našou pohostinnosťou... SHEISSE POLIZEI! “ posledné slová zareval tak nahlas až som mu pustil ruku a dal sa do bojového postoja. Krčma zrevala a do vzduchu leteli krígle s pivom, čiže moje zaváhanie zostalo našťastie bez povšimnutia. Vzápätí sme už sedeli pri jednom zo stolov, nasávali a spoznávali stále ďalších a ďalších chuligánov domáceho Bayernu, ktorí so záujmom počúvali naše rozprávanie o Slovenskej hooligans scéne. Boli sme pre nich veľkou neznámou a zrejme len to bol jediný dôvod prečo sme ešte boli nažive. Piva v našich žalúdkoch pribúdalo a tým pádom sme aj stále viac zapadali medzi domácich. Čas bežal a okrem piva sme sa konečne dočkali i toľko vysnívaných klobások.
Práve sme tancovali na skladbu venovanú nemeckému kancelárovi, keď sa dvere krčmy rozleteli a stáli v nich dvaja sopliaci, podobní tým čo nás chceli doobeda zmasakrovať. Jeden z nich preletel cez celú krčmu priamo k stolu hlavných vedúcich tlupy, niečo im povedal a všetci vstali.
, , RUUUHE! “ zareval jeden z nich a krčma razom stíchla. , , Berliner scheisse sind da! “ zvolal a krčma vybuchla bojovými pokrikmi. Vzápätí sa všetko začalo rojiť von s nami niekde na konci davu. Musel som si povyskočiť aby som na konci ulice zbadal pomerne veľkú bandu podobne veľkých Nemcov odetých do klubových modrých farieb.
, , HAUPTSTADT BERLIN OLEEEE! ! ! “ znelo z opačnej strany na čo okamžite zareagoval dav okolo mňa nezrozumiteľným zrejme vulgárnych pokrikom.
Pozrel som na našich a keď som videl odhodlanie v ich tvárach, musel som ich rýchlo schladiť i napriek tomu, že ma táto situácia tiež neuveriteľne strhávala.
, , Toto nie je nás boj chalani! “ hučal som sa ukazoval som im aby ustúpili do úzadia. V tom momente sa vedľa mňa zjavil Hans a prikyvoval.
, , Radšej choďte bokom! “ povedal a obväzoval si hánky.
, , My nemám strach ísť do bitky! Vy ste pomohli nám, my pomôžeme vám! “ zvolal Bumby a zaťal päste.
, , To nie je o tom Bumby, “ chytil som ho a potiahol dozadu. , , Toto nie je náš boj, nemôžu si dovoliť aby sa o nich rozkrikovalo, že si na bitky volajú nejakých chulošov zo Slovenska! “
, , Presne tak, radšej ustúpte, “ prikývol Hans a vzápätí už zmizol v dave bežiacom oproti podobne nažhaveným Berlínčanom.
Chtiac-nechtiac sme teda ustúpili a z diaľky sledovali obrovskú mastenicu, pričom sme túžili byť niekde uprostred toho. Nevedno odkiaľ sa ale vyrútili hordy policajtov utekajúc oddeliť tieto dve bandy. Bohužiaľ ich bolo priveľa na to, aby mohla bitka pokračovať a tak nastal chaos počas ktorého sa každý snažil uniknúť všetkými smermi. Nechali sme sa inšpirovať a už sme preskakovali plot do nejakej záhradky rodinného domu. Neboli sme jediní kto tak spravili a tak nás o chvíľu preskakovalo ploty medzi domami zhruba dvadsať.
Naraz sme sa ocitli na ľudnatej ulici a pretlačiac sa cez davy civilov, skočili sme do električky.
, , Tak nám to trochu nevyšlo s našim piknikom, “ ozvalo sa mi vedľa hlavy a pridŕžajúc sa kovovej tyče, zjavil sa Hans, , , máme pre vás lístky na vlak, mali by ste sa dostať cez prestup vo Viedni až do Pressburgu, “ povedal a strčil mi do dlane päť lístkov.
, , Vďaka Hans, máte to u nás, “ zareagoval malý Janko ako prvý a strčil odmietajúcemu Hansovi do dlaní toľko peňazí koľko pri sebe mal. Od nás ostatných už ale odmietol prijímať a tak sme mu aspoň na papier napísali meno našej krčmy a dali číslo na mňa, nech sa kľudne ktokoľvek z bavorov u nás kedykoľvek zastaví.
Netrvalo dlho a museli sme sa s týmto sympatickým poloslovákom rozlúčiť. Nastúpili sme na vlak a zanechali za sebou len spomienky.
Je veľmi zaujímavé ako vám v najväčšej núdzi môže pomôcť práve niekto, koho by ste sa trochu odlišných okolností považovali za nepriateľa a bez okolkov mu naložili päsťami na ksicht. Ale taká je chuligánska Európa. I napriek tomu, že všetci bojujeme proti sebe, sme stále jedna veľká komunita, ktorá keď na to príde si väčšinou vie sadnúť na jedno orosené...
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
keco
12. 5.mája 2009 18:47
Unbelevaible...ono to skoncilo happyendom
Napíš svoj komentár