Pri okne stálo dievča so slzami v očiach. Prisahalo samé sebe, že už nikdy nebude ľúbiť. To sa stáva, ked sa človek sklame. Každý pád bolí a je to o to horšie koľko pádov a z akých dôvodov utrpí.
Vravela si, že všetky tvory mužského pohlavia sú na jedno kopyto, že žiaden nedokáže mať skutočne rád, že každému ide iba o to isté. A my, si už len môžme domyslieť o čo. Takto plynuli všetky dni. Jeden za druhým sa míňal s tým, že vstávala s veľkou prázdnotou v srdci, ale nechcela tomu odporovať.
No jedného dňa nastal zlom. Len čo vykročila ráno na ulicu z každého kroku na ňu láska kričala "Halo! Tu som! Vidíš ma? Ved ma potrebuješ." a tak láska na seba upozorňovala za svetla.
Dievčaťu začala chýbať. Išla na prvé stretnutie po prísahe a Láska jej začala dávať všetko, no ju to akosi nenaplňalo. Spoznala však iného človeka. Kapitolu s neúspešnou Láskou uzavrela a snažila sa otvoriť druhú.
Obe boli konečne šťastné, ale okrem nich tu bola aj Imunita. Tej sa priečila akákoľvek myšlienka, že by sa z Dievčaťa a Lásky stali kamarátky. Počkala si na chvíľu, ked sa Láska snažila spojiť Dievča s Chlapcom prvým bozkom.
"Dievčatko, ty veriš Láske? Ved ťa už sklamala! Nesmieš jej veriť! Nepripúšťaj si ju k telu! Ten bozk... Vieš, ako sa to naposledy skončilo?!" opakovala Imunita svoju stálu frázu.
Dievča pri tej spomienke stuhlo od hrôzy, nedokázalo sa ani nadýchnuť, nie ešte preglgnúť veľkú hrču v hrdle. Opäť jej napadla fáza úteku, ale prosila aby sa to tak neskončilo.
"Dievča, počúvaj len svoje srdce, nenechávaj ho úplne vyhasnúť. Prosím!" prosila Láska, ale už neúspešne.
" Nie Láska! Už si ma sklamala a neobránila! Odid! Odíd už navždy!" skríklo Dievča a viac sa s Láskou nerozprávalo. Tá so slzami v očiach odišla.
Dnes opäť Dievča stojí pri okne. Zistila, že ten Chlapec, ktorého jej Láska priviedla, je ten, ktorého potrebovala a potrebuje. Roní slzy a nevie, čo dalej.
" Láska, prosím, vráť sa! Ja som potrebovala tvoje objatie, tvoju oporu a nežné slová. Dnes neviem, čo si bez teba počnem. Za to všetko mohla Imunita. Chytila sa šance, ked som ťa prekliala. Opustila si ma v dni, ked som ťa najviac potrebovala. Na moju stranu sa vtedy postavila ona. Ale ja ju už nechcem. Chcem teba, teba Láska a vzoprieť sa všetkému, všetko prekonať. Nemohla som ti veriť, ked všetko bolo dôvodom, ked si ma opustila. Srdce sa mi však opäť začína ozývať a volá len po tebe. S tebou chce prekonať všetko," ale nárek Dievčaťa už bol zbytočný. Všetko ostalo chladné, len jej srdce sa začalo roztápať, odkrývať z pod ľadu samé od seba.
Ešte stále neveríte? Ale tento príbeh sa skutočne stal. To Dievča Lásku malo, ale ju preklialo a odohnalo. Myslíte, že sa ešte vráti? Sú na to rôzne odpovede.
Láska však nie je zlá a odpúšťa, hoc cíti bolesť a má slzy v očiach. Práve vtedy sa hrdo postaví a povie: "tak áno, vrátila som sa."
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
memoricum
17. 3.marca 2008 12:27
Veľmi pekný článok. Zaujímavé vaužitie pocitou ako postáv.
Napíš svoj komentár