Vyznanie dvanástich mesiacov

Bolestný pohľad, čo skončí sa raz...
Čas pálivých ohňov a beznádej v nás...

Kríž nad hrobom našich snov,
prehliadli sme, čo nás spájalo...

Beriem si srdce preťaté bleskom...
veril si v to,čo je v ňom...

Skladala som obraz. Nebol kompletný.
chýbal si tam možno práve ty...

Na opustených ostrovoch láska neumiera,
vlastné srdce vlastná dýka zviera...

Nad hrobom našich snov kríž sa čnie,
dnes prší, zajtra už nie.

Človek, aby bol pripraveným
pešiakom na bojovom poli.

Zovrel si ma v náručí, ako malé dieťa...
plačem, zrazu žijem, dýcham...

Skladala som obraz. Nebol kompletný.
Bol tam smútok a chýbal si ty.

Viac nechcem ti povedať "ZBOHOM!"
Krehkú ružu chránime sklenným zvonom.

V srdci mi znie hlas neznámy.
Naozaj dobre mi je v tvojom objatí.

V srdci pár slov ukrývam si:
"Navždy ťa ľúbiť, láska, navždy!"

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu