Dnes som nešla do školy leby v škole je už vééľká nuda a doma malujeme spálnu. Čiže tu ma viac potrebujú. Najprv rozložili postel, dali preč koberce a potom sme vynášali veci zo skríň. Keď sme už všetko vyniesli (mimochodom to tu vyzerá ako v sklade na oblečenie) môj brat si chcel sadnút do kresla v obývačke, tak preložil veci a niečo spadlo na zem. Boli to naše košielky z krstu. aspoň na chvýľočku bolo ticho v dnešnej rušnej domácnosti, až mi slzy višli a myslím že aj moj brat bol v takom ,,útlme". Potom prišla mama do obývačky a hovorí: ,,Vydíte akí ste boli malí"...A ešte ked tie košielky boli ručne vyrábané...Naozaj mi až slzy vyšli...Možno si niektorí pomyslíte že o čom to tu ja ,,básnim" ale to by ste museli zažit...Aspoň raz...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár