Dáždnik zelený

Materská škôlka,
múrik popukaný,
chodník machom zarastený...

Krajina spustnutá,
nikde veselá tvár.
Všetci sa vlečú,
smútok ich poháňa,
dáždniky čierne majú...

Ona si kráča,
malá nevinná,
a dáždnik zelený má.

Obloha sa zatiahla,
dážď hustol...

Strom.
Listy popadané,
konáre polámané.
Kôra zjazvená,
nesie v sebe smutné posolstvo.
Videla vojnu,
zažila boj,
krv a smrť.
Videla vojakov a vrahov.
Vojaci pochodovali smutne,pomaly,
vedeli,že smrti oproti šli.

Dedina spustnutá.

Dom.
Strecha deravá,
kvapky dažďa padajú do kuchyne.
Schody vybočené,
zábradlie trávou zarastené.

Melanchólia.

Zdvihla dáždnik zelený,
oči zdvihla k nebu.
Prosila.

Vietor.
Začal fúkať.
Odvievať spomienky.
Nedajú sa vymazať,
no aspoň sa dajú zabudnúť,
do inej časti mysle posunúť.
Začať nový život žiť.
Bez vojny,
bez boja,
bez smrti,
bez neprávosti.

Dáždnik zelený,
je nádej pre ľudí.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu