Innocent violence alebo Violent innocence (Nevinná násilnosť alebo Násilná nevinnosť)

Vystupovala hore schodmi.
Pomaly,opatrne
položila nohu na každý,
akoby sa bála,že
sa pod ňou
prelomia.

Cítila prach.
Cítila prázdno,
samotu,
bolesť,
smútok,
sklamanie...
A hlavne farbu a omietku.
Maľovali steny
nanovo.
Zatierali spomienky,
nahrádzali čistou bielou,
zatiaľ nevinnou...

Vyšla hore, na horné poschodie,
podišla k zrkadlu,
pozrela doň.
Iní odraz jej nevideli,
no ona seba videla:
tvár bledá,až porcelánová,
na nej oči červeno čierne svietili.
Pery, krvavo červené,
stuhnuté v smutnom,boľavom úsmeve.
Vlasy dlhé,čierne,
ležali jej na chrbte.
Pokojne tam odpočívali,
kapitulovali nad vetrom,
aj tak si s nimi robil čo chcel...

Albínová tvár,
ako tvár bábiky,
nielen na výzor,
ale aj na dotyk.
Ľadová,chladná,
sťa tvár z porcelánu.
Chladná,
od chladu vychádzajúceho z jej skrehnutého srdca.

Usmiala sa,
odhalila ostré zuby,
bola krvilačná,nevinná beštia.
Zuby boli jej jediná zbraň,
možno ešte chlad zo srdca,
všetci skrehli po stretnutí
s upírkou nevinnou.
Zubami trhala,
pila,
najavo svoju bolesť a sklamanie dávala.

Výzor bábiky,
temperament šelmy.

Bola stelesnená nevinná násilnosť,
či násilná nevinnosť?
Nik jej neodolal,
každý muž sa zlomil,
pred jej silou a krásou.
A chladom...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu