Athelasil: Jamesova „La cantante“ III.

III.

O chvíľku som otvorila oči a vzdychla.Zas len sen, ale taký krásny.Chcela som sa otočiť na druhý bok, no zrazu sa ma niečo dotklo.Čiasi ľadová ruka ma hladila po líci.Jemne, nedočkavo som otvorila oči a uvidela nádherné modré oči, ako sa na mňa ustarostene pozerajú.
Si v poriadku? Nechcel som ti ublížiť, povedal James ustráchane.
Som okey, to ten beh...Čo sa stalo? Prečo si ma uniesol? opýtala som sa ho.
No vieš ja...chcel som ťa zničiť, nikto mi nikdy neušiel a žiadna moja obeť...No ale ty..ty nie si obyčajná...Ako som ťa niesol, prišiel som na to.Nie si len obeť, čo ma láka, obeť, ktorej krv volá moje ústa, si moja la cantante. Nebezpečne sa na mňa usmial a ja som netušila, či budem žiť, alebo čo sa bude diať.
Takže ma nezabiješ, alebo čo? Čo to znamená? opýtala som sa.
La mia cantante, vyslovoval to tak nádherne, srdce mi bilo ako o preteky, moje oči hltali jeho prekrásnu tvár a moje uši vychutnávali zvuk jeho hlasu.Taký sladký a omamný!
Si moja speváčka, tvoja krv mi spieva...Chcem ťa mať, chcem ťa vlastniť...chcem ťa piť...Zo sladkého opojenia ma vytrhlo slovo piť...Takže ma predsa zabije! Zosmutnela som.
Čo je? Čo sa stalo? opýtal sa a prstom mi nadvihol bradu.
Mia dolce cantante, čo sa deje?
Ale..odvetila som celá červená.
Ty sa červenáš, to je zlaté, poznamenal James akoby mimochodom a pritom mi palcom jemne prechádzal po krku.Zachvela som sa.
Ja...som dúfala, že ma nezabiješ, keď si tak vravel, že speváčka...
A ako si prišla na to, že ťa zabijem, hlupáčik?
nežne sa ma opýtal.Kebyže stojím, podlomia sa mi kolená.
No, predsa si povedal, že ma chceš piť...povedala som.
Ale piť..napiť sa..ochutnať..premeniť ťa..ak budeš chcieť..ale nie vypiť...To by som neurobil, chcem ťa pre seba navždy. Sladko sa na mňa usmial a ja som skoro zamdlela.Vlastne som naozaj zamdlela.Zahmlilo sa mi pred očami a zrazu som cítila, ako padám a čakala som pád na tvrdú zem, no namiesto toho som ucítila pevné a ľadové ruky, ako ma zdvíhajú.Držal ma v náručí, ako nevestu a ustarostene sa na mňa pozeral.

IV.

James :
Mia principessa, čo sa ti stalo? Ublížil som ti? Ach, som hlupák, čo som si myslel, že sa stane?
Tón môjho hlasu bol najprv ustráchaný, neskôr sa vyhrotil až na nazlostený.Som hlupák! kričal som v duchu.Čo som si myslel, že dosiahnem? Že sa do mňa beznádejne zamiluje, padne mi do náručia, premením ju na upírku a budeme žiť šťastne až naveky? Cítil som, ako sa mi tlačia do očí slzy, no keďže som upír, nedokážem plakať.Bol to hrozný pocit.Cítiť tlačiace sa slzy do očí, a cítiť aj neschopnosť vypudiť ich von.Slzy sklamania.Cítil som city, ktoré som necítil už 300 rokov.Lásku, neopätovanú lásku.Zrazu som zacítil, ako sa niečo teplé a hebké obtrelo o moju ruku.Sklopil som pohľad a uvidel som jej ruku, ako sa ma jemne dotýka.Už sa úplne prebrala.Prečo asi omdlela? Určite preto, lebo sa ma bojí, vydesil som ju.Najradšej by som sa zmlátil.Ako som to mohol urobiť? Je taká nevinná, myslel som si pri pohľade na jej bledú tvár, na ktorej trónili nádherné tmavomodré oči., farby stmievajúcej sa oblohy.Ona to nechápe, nechápe, že som sa do nej okamžite zamiloval, hneď ako som ju uvidel.Keď som ju niesol, moje pocity lásky sa ešte vystupňovali.Nechcem ju opustiť, nechcem, aby odo mňa niekedy odišla.No ak to bude chcieť...Nemôžem jej brániť, povedal som a smutne som sa na ňu pozrel.

Angelina:
Ktovie, načo myslí.Prečo na mňa tak zamyslene pozerá? Žeby ešte uvažoval nad tým, že ma zabije? Vypije všetku moju krv, vycicia ma a nechá ma umrieť? Tlačili sa mi slzy do očí, ale z celých síl som ich potláčala späť.Nechcela som, aby ma videl plakať.To by som nezniesla.Ach, ja som sa zamilovala.Kebyže môžem, zostanem s ním navždy.Iste si myslíte, že trepem a preháňam, ako nejaká pubertiačka, ale tak to nie je.Vždy som si predstavovala svojho princa, a aké to medzi nami bude.Keď som Jamesa uvidela, podlomili sa mi kolená a cítila som sa zvláštne, niečo ma k nemu ťahalo.A len jeho pekný výzor to nebol.Bolo to niečo v ňom, jeho nebijúce srdce, ktoré k tomu môjmu snáď pasuje.Ale ktovie, ako to cíti on.Predsa len, je to upír.A ešte k tomu, upír-lovec.Lovca trápi len korisť, srdce koristi ho zaujíma len ako predjedlo alebo dezert, nie ako cíti.Kebyže nepoznám a na vlastné oči nevidím Edwardovu lásku k Belle, rozmýšľala by som, či je upír schopný lásky.Cítiť, milovať, smútiť, objímať, nežne bozkávať.Zo zamyslenia ma vytrhol veľmi tichý povzdych.Pozrela som sa na Jamesa, tváril sa veľmi smutne, akoby si v duchu niečo vyčítal a trápil sa.Natiahla som ruku a jemne sa ho dotkla.Pozrel sa na mňa a v očiach mal taký smútok, až mi ho prišlo ľúto.
Čo je, čo sa deje? opýtala som sa ho starostlivo.
Asi by bola blbosť pýtať sa, či ťa niečo bolí, snažila som sa o vtip a milo som sa naňho usmiala.Zasmial sa.
Ty sa ma nebojíš? opýtal sa.
Nie, mala by som sa ťa báť? opýtala som sa ja.Najprv sa diabolsky uškrnul, až ma zamrazilo, ale potom odvetil :
Nie, nemusíš sa ma báť, nechcem ti ublížiť.Len by som...Chcel by som, začal koktať.
Čo by si chcel?
Chcel by som vedieť tvoj názor na vec.Lebo vieš, ja..ja som sa do teba zamiloval.Možno ti to znie divne, ale neklamem, hneď ako som ťa uvidel, som ťa chcel mať, lenže keď som sa ta dotkol, už to nebolo len fyzické, bolo to psychické.Angie, chcem byť s tebou, nechcem ťa opustiť, chcem byť s tebou naveky.Najradšej by som ťa premenil na upírku a žil s tebou navždy.Ale ak nechceš, ja to pochopím, skončil svoj monológ a v očakávaní sklopil zrak.

Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

Jamesova „La cantante“ III.

3 komenty k blogu

Horúce!