po líci steká.
Dych trhavý
z pľúc vychádza.
Srdce nalomené,
systolu a diastolu vykonáva.
Nohy unavené
pohyb vykazujú.
Kráčajú.
Nevedno kam.
Nemajú cieľ,
nemajú dôvod,
majú len kosti a svaly.
A krv,ktorá nimi prúdi a poháňa ich.
Je tma,
je večer,
psychická mŕtvola si vykračuje.
Pozerá hore,
pozerá na nebo.
Mesiac je v splne.
V očiach sa jej odráža.
Jej oči zanikli,
pravá farba hnedá,
teraz je v nich len odraz mesiaca.
Sú prázdne,
je to ako odraz mesiaca na okne.
Alebo v potoku?
Nie,tam nie,
tam voda žije,
voda tečie,
plynulo,pomaly,
si svoj život žije.
Psychická mŕtvola...
usmieva sa,
naprázdno.
Bozkáva,
pomaly.
Dotýka sa
rukami ľadovými.
Cíti lásku,
no zároveň je ľadová
a necíti nič.
Chce byť sama,
ale chce byť aj milovaná.
Chce sedieť osamote,
a aj sa s priateľom objímať potme.
Čo si vyberie?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár