jeden princ kráčal ním.
Kráčal,kráčal,putoval,
koho že hľadal?
Nevládzal ďalej,nohy ho boleli,
no on sa premohol a pokračoval.
Zrazu sa pred nim pekná lúka zjavila
a na nej zbadal anjela.
To je ona,ju hľadám,
potešil sa,že prišiel,kde mal.
Podišiel k nej,
krásna bola ako v jeho sne.
To jeho sen ho sem doviedol,
našiel mu lásku, krásneho anjela.
On snil o nej,
o svojej princeznej,
žiadnu nechcel,len tú zo svojho sna.
A tu, tu ju našiel,stála pred ním
a dívala sa na neho.
Vyzerala,akoby ho čakala dlho.
Vlasy dlhé,krásne viali jej vo vetre,
oči hnedé láskou a radosťou žiarili.
Poď ku mne,princ môj,
natiahla ruky a volala ho.
Prišiel k nej a podal jej kus papiera.
Bola to báseň,čo napísal pre kráľovnú svojho srdca.
Dal jej báseň a svoje srdce v nej.
Prečítala ju,bola krásne,
objali sa a ich pery sa stretli konečne.
Odišli domov,šťastne žili,
až kým......
nepomreli.
A vlastne aj potom,
žili spolu v raji.
......
Aj ja chcem báseň od môjho rytiera,
ukáž mi verše spod tvojho panciera.
Si môj princ na koni,
si môj rytier v zbroji,
vždy v pozore,aby si si ma bránil.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
niphredilas
31. 3.marca 2009 15:47
super to je, rozpravka v basnicke
Napíš svoj komentár