Zabudnúť alebo zažiť znova?

Ach,Jakub, smutno hlesla.Nenávidela sa za to,že sa s ním kedysi dala dokopy.Teraz,rok aj pol po tom,ako spolu strávili v lete dva týždne plné bozkov a vášne,zosypala sa.Chýbal jej.Tak veľmi jej chýbal.Chýbala jej neha,chýbalo jej jeho teplo.

Bola veľká zima,necítila si prsty na nohách.O tie na rukách sa ani nestarala,tie mala ľadové vždy.Ona a jej mala vtipkovali,že je eskimáčka.Aj nos mávala skoro vždy studený,aj keď jej bolo teplo.Ale vtedy nie.Vtedy,keď bola s ním,nemala studené nič.No možno raz.Bolo síce leto,ale počasie bolo nekompromisné.Fúkal ľadový vietor,a každým nádychom nasávala chlad.Ale on bol pri nej,objímal ju,a hrial,ako sa len dalo.Videla výrazy na tvárach ostatných báb,čo boli s nimi vonku-závideli jej.Ticho a neúprosne,ale závidela.Nepotrebovala ani Melániu,aby jej to povedala.Domyslela si to aj sama.Videla to predsa.Nielen teraz,ale aj keď hral futbal,keď si oprel ruky o kolená a zadok nenápadne vystrčil smerom k tribúnam.Nevedela,či to robil schválne,ale vedela,čo pohľad na jeho pekný zadok spôsoboval jej a aj iným babám.Vždy keď sa tak oprel,všetky baby len tíško vzdychli.Ona nie,ona len zatajila dych.No Melánia vykríkla: Prestaňte!On je Rebekin!

Dosť spomienok !povedala si a potriasla hlavou,aby striasla jednak spomienky a jednak aj snehové vločky napadané v jej vlasoch.Pozrela sa hore na oblohu,stmievalo sa.Slnko už nebolo vidno,na trón si teraz zasadol mesiac,ktorý svojím jemným svetlom zobrazoval obrysy kopcov,stromov a domov v jej zornom poli.Toto bola jej najobľúbenejšia časť zimného dňa-svit mesiaca osveťľujúci zasneženú krajinu.Všetko bolo také... strieborné .

Zdvihla hlavu k nebu, prosila o... Ani sama nevedela,o čo má prosiť.Či o to,aby bol zrazu pri nej,aby boli spolu...Alebo o to,aby naňho zabudla,aby nevedela,kto je,aby jej boli cudzie spomienky na jeden letný týždeň.S bolesťou si musela priznať,že vie,aký je.Chladný a sebecký.Vedela,že myslí len na seba,ale aj tak sa mu poddala.Vedela,že po tom bude trpieť,ale nedokázala(a úprimne povedané,ani nechcela) odolať jeho perám,odolať jeho skúmavým a zmyselným pohľadom... Odolať jemu. .Už len tie slová,ticho vyslovené v mysli,jej spôsobili triašku. Nechcela mu odolať!Ale sakra,bolo by to pre ňu lepšie...

Tak čo chcem??Zabudnúť naňho ,jeho teplé,príjemné dotyky,jeho sladké,vášnivé pery,na zmyselnosť jeho objatia... Alebo chcem jeho ,tu priamo pri mne...Ale len na chvíľu,kým sa v ňom opäť neprebudí jeho hrozné,sebecké ja,ktoré ju asi opustí?

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu