O čo sa teda snažil? Pokúšal sa vybudovať niečo pevné a stále, akýsi systém poznania, nájdena pravdy nespochybniteľnej. Aby sa človek dopracoval k pravde musí sa zbaviť všetkých nepravdivých poznatkov. Metóda, ktorú použil sa nazýva metodická skepsa, tj.pochybovanie o všetkom, čo kedy považoval za pravdivé. Takto sa snažil dopracovať k akémusi poznatku, ktorý už nejde spochybniť. Dostávame sa k poznatku, že pravdivosť všetkých poznatkov sa dá spochybniť až na jeden. A tým je fakt pochybovania. Nikdy nemôžeme predsa pochybovať, že pochybujeme. K tomu aby niečo bolo spochybnené, musí existovať osoba, ktorá pochybuje. Ak daná osoba pochybuje, znamená to, že premýšla. Premýšľa, teda je. Corgito ergo sum! Dubito ergo sum! (Pochybujem teda som)
Decartes nachádza záchytný bod a može kráčať ďalej na ceste k pravdivému poznaniu. A týmto prvým bodom sa stala existencia jeho mysle a jeho bytia. Ďalej sa snažil obhájiť existenciu niečoho iného existujúceho mimo jeho mysle.
Ešte spomeniem jednu vec v ktorej sa často rozchádzajú názory, tj. Myslia zvieratá alebo nie? Sú predsa.. už len papagáj je inteligenčne n úrovni 5roč.dieťaťa. preto tvrdím, že myslia, a sú.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
grietusha
22. 10.októbra 2007 16:44
ja len,ze DeScartes... a ja tvrdim,ze "Myslim,teda zavadziam!" a ked pises o Encyklopedii,tak to velke E si tam toto dielo zasluzi
2
Och, ale mi odľahlo Konečne jeden Tvoj príspevok, po ktorom sa nemusím koriť. Konečne príspevok, ktorý je jasný a zrozumiteľný, a môžem ho skritizovať
To myslím nadľahčene, samozrejme. Chcel som len povedať, že ostatné Tvoje diela sú úplne nadpozemské, takže som privítal jedno z nižšej sféry.
Myslím, že si správne pochopila Déscartesa, aspoň to, čo si napísala, je všeobecne prijímaný výklad (ja osobne som nikdy jeho diela priamo nečítal, netrúfol som si). Ale nenapísala si, v čom je Tvoje chápanie jeho filozofie. Zvlášť ma zaujímal Tvoj názor na to, ako Déscartes dokazuje existenciu Boha, Ty si to len veľmi letmo zmienila. Čo si o tom myslíš? Podľa mňa samotný fakt, že máme v mysli predstavu dokonalej bytosti nesvedčí o jej existencii, len o našej schopnosti extrapolácie. Pritom ja sám v Boha verím, len si nemyslím, že Déscartesova úvaha jeho existenciu dokazuje.
A či môžu zvieratá myslieť? Áno, papagáj je na úrovni 5 ročného dieťaťa. Dokáže nejaké zviera skomponovať symfóniu? Odvodiť precesiu perihélia Merkúru? Alebo inak (použil som to už vo svojom blogu). Dokáže sa s Tebou pudlík dobrovoľne rozdeliť o poslednú piškótu?
To myslím nadľahčene, samozrejme. Chcel som len povedať, že ostatné Tvoje diela sú úplne nadpozemské, takže som privítal jedno z nižšej sféry.
Myslím, že si správne pochopila Déscartesa, aspoň to, čo si napísala, je všeobecne prijímaný výklad (ja osobne som nikdy jeho diela priamo nečítal, netrúfol som si). Ale nenapísala si, v čom je Tvoje chápanie jeho filozofie. Zvlášť ma zaujímal Tvoj názor na to, ako Déscartes dokazuje existenciu Boha, Ty si to len veľmi letmo zmienila. Čo si o tom myslíš? Podľa mňa samotný fakt, že máme v mysli predstavu dokonalej bytosti nesvedčí o jej existencii, len o našej schopnosti extrapolácie. Pritom ja sám v Boha verím, len si nemyslím, že Déscartesova úvaha jeho existenciu dokazuje.
A či môžu zvieratá myslieť? Áno, papagáj je na úrovni 5 ročného dieťaťa. Dokáže nejaké zviera skomponovať symfóniu? Odvodiť precesiu perihélia Merkúru? Alebo inak (použil som to už vo svojom blogu). Dokáže sa s Tebou pudlík dobrovoľne rozdeliť o poslednú piškótu?
Napíš svoj komentár