Ležala na tvrdej posteli.. spútaná... Ruky mala priviazané tvrdým remeňom k tyčiam tvoriacim súčasť postele.. I hlavu mala pripútanú.. Ležala tam bezhybná a bezmocná.. Vlhký vzduch jej vnikal do nosa ako odporný dym, cítila pochmúrnosť a biedu tohto miesta, pripomínajúceho chátrajúcu inštitúciu.. Sem tam počula hrkútanie holubov.. a jej ticho prerušovalo kvapkanie vody.. Mala pocit, že z neho zošalie.. kvap..kvap..kvap... stále.. zlovestnejšie ako obyčajný prúd vody. Tiché kvapkanie zrazu naháňalo nevýslovnú hrôzu..
"NIEE!!!" Výkrik do ticha.. Možno sa jej to len sníva.. Možno by to mohla zahnať, prebudiť sa.. Keby len prestalo to svetlo.. A naozaj.. Tma... Nič..
Zrazu jej však silné prsty násilne roztvorili viečka a prelepili ich jej páskou aby ich nemohla zatvoriť.. Nevidela však nič.. Mihali sa pred ňou akési postavy, kládli jej otázky.. neustále a neustále.. Neprestávali.. ba viac, stále boli nervóznejšie.. Snažila sa vyslobodiť, hádzala sebou, no to, čo jej pred chvíľou pichli spútavalo jej myseľ i telo.. Vzdala to.. Čo zmôže? Poloslepá.. Čakala čo príde ďalej.. Spoza dverí začula kroky.. Pred ňou sa objavil akýsi chlap.. Matne ho vnímala, snažila sa udržať kontakt s realitou...
"Kto ešte vie to čo ty?" Spýtal sa chrapľavým hlasom.. Celá sa triasla, nemohla to ovládnuť.. Ničomu nerozumela.. Otázku zopakoval... Nič..
"Ja...ja...nič neviem.." Povedala tak ticho, že to bolo sotva počuť.. Zdalo sa, že toto nechcel počuť.. Zavolal akúsi sestru... Naznačil jej aby zvýšila dávku.. Pozorovala ako žena sústredene napĺňa striekačku čírou tekutinou.. Pripraví ju to o vedomie? Jej mozog sa zmení na bludisko medzi realitou a nočnou morou.. Alebo snáď ešte horšie?
Nemohla nič, len pozorovať ako ihla vniká pod kožu, ako sestrička stláča piest a to svinstvo sa jej dostáva do krvi.. Zachvátila ju panika..
"Čo..čo mám vedieť?" Vyjachtala.. na to hneď zacítila závrat.. Spojenie s realitou sa stenčovalo každou sekundou.. Závratná rýchlosť.. Keby len tušila čo chcú, povie im všetko... Ale čo má robiť, keď ani netuší o čo tu ide?
Z ničoho nič sa jej zdalo, že jej mučiteľ sa roztancoval.. Vedela, že toto správanie od jej mučiteľa jej nanajvýš nepravdepodobné. Jeho tvár sa škerila ako klaun z hororu.. Oči sa mu zapĺňali krvou.. Chcela zavrieť oči.. Ale páska jej ich držala stále pevne.. Nezostávalo jej nič iné ako sledovať toto bizarné predstavenie.. Pravda však bola taká, že vysoký chlap stále blízko jej tváre a nemal v úmysle predvádzať žiadnu polku ani iný tanec.. Zopakoval svoju otázku..znova a znova.. Nevládala hovoriť.. Väzniteľ jej naštvane dýchal do tváre...
"Zvýšte dávku!" Prikázal pod vplyvom zúrivosti.. Sestrička sa na neho prekvapene pozrela..
"Ale...ďalšia dávka ju môže zabiť.." Povedala chvejúcim sa hlasom..
"Povedal som!!" Vydal rozkaz.. nenávratne.. Ihla sa zas vnorila pod jej bledú kožu na predlaktí namodralú.. Sestrička to nerobila tak pevne ako predtým.. Cítila ako ihla vibruje pod kožou.. jej trasúce sa ruky.. Znova sa prepádala hlbšie a hlbšie do tmavej priepasti.. Už nedokázala odporovať...
O tri dni neskôr sa na titulnej strane v novinách objavil článok o mŕtvom dievčati..
"Mladé dievča nájdené v priekope.. Smrť zapríčinená
predávkovaním.. Polícia prípad stále vyšetruje ale predbežné závery sú jasné.. Ďalšia obeť.. Len ďalší narkoman..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.