Koniec koncov, nemohla povedať, že sa jej to nepáčilo. Nikdy totiž nechápala ženy, ktoré na sebe stále hľadali nedostatky a nedokázali si preto vychutnať aj tú telesnú stránku lásky. Veď predsa vedela, že je pre neho tá najkrajšia na svete. Hovoril jej to každý týždeň a on predsa nikdy neklame..
Cítila, že jeho pohľad sa posúva nižšie a nižšie. Podišiel k nej a objal ju. Zozadu, nežne, ale pritom pevne. Koniec koncov, tak, ako to mala rada. Bozky na krk, hruď...a pokojný večer pri telke sa nekonal...niežeby sa jej to nepáčilo...
Čas plynul, dni utekali a s nimi aj ich vzťah. Poznáte to, ten stereotyp a všetko to, čo kedysi bolo. Ona zmenila prácu, veď predsa chcela, aby raz mali všetko po čom túžia.
Myslela si, že ho tou novinkou, ktorá ju postretla ani nevedela ako, konečne odpúta od tej "depresie". Lebo hoci v to neverila, aj muži asi dokážu chodiť ako bez duše a pozerať sa do neznáma. Aspoň tak nejako to v poslednej dobe robieval on. Pýtala sa ho, čo ho trápi, no vždy ju presvedčil, že vlastne nič. Bozkom a úsmevom. Stačilo. A ona nikdy nevedela nájsť ten správny čas na rozhovor.
Až v ten večer sa stalo niečo, čo nečakala ani vo sne. Ležali vedľa seba, nehybne a mlčky. Prehovoril do ticha, že zajtra musí odísť a že už sa nevráti. Myslela, že nepočula dobre. Ale prečo? Je to jej chyba? Nie, veď ona nič nespravila...
Povedal jej, že spoznal ženu. Už dávnejšie. Až vtedy pochopila, že nikdy nebola jediná, na ktorú tak vášnivo pozeral. A povedal, že ona s ním čaká dieťa. Vraj sa rozhodol pre rodinu. Rodinu, ktorú vraj ona odďaľovala "na ten správny čas"...a tá druhá mu ju dá už za 3 mesiace...
Rozplakala sa. Možno ani nechcela, veď rozum jej hovoril, že on jej za to nestojí. Ale slzy sa proste kotúľali a neprestávali. Obliekla sa a zavolala svojej jedinej kamarátke, ktorú pre toho muža neobetovala. Že potrebuje u nej prespať a že je to súrne. To ona vlastne počula aj bez toho.
Ráno sa vrátila do prázdneho bytu a zistila, že láska je síce veľmi silný, ale aj slepý cit...nenechal za sebou ani jediný lístoček. Žiaden, na ktorý by mohla napísať, že aj ona mu o 7 mesiacov dá vysnívané dieťatko...no rozhodla sa, že to dieťatko zatiaľ otca poznať nebude...
Vymyslený príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
5
Realne ... pravdive .. krute , nemam slov, len viem ze mi prislo smutno
6
velmi pekne ma to nieco do seba ak vies co myslim ze to cloveka dokaze sa zamysliet
7
no láska je slepá v niektorých prípadoch... a keď viazne komunikácia, nemôžme sa čudovať... ale pekne napísané...
Napíš svoj komentár
mimochodom: viddela si aj film amores perros?