Rozmýšľam, či je lepšie sa neučiť a potom si povedať, že je aj tak dobre, lebo som sa neučila. Alebo sa práve preto zožierať.
Alebo sa mám učiť, podstivo, do pol noci, pol dňa učenia a pol dňa spánku, veď stačí jesť, vládať čítať a sedieť...a potom čo? Vytiahnem si tú najťažšiu otázku a budem si trieskať hlavu o múr, že iní si vytiahli tú najľahšiu. Fakt dilema.
Ale to, na čo prichádzam počas akademického týždňa je oveľa pragmatickejšie. Totiž to, že aj sedenie môže človeka k smrti vyčerpať. Ja naozaj pochybujem, že moje bedrové kĺby a kolená prežijú do maturity. Už teraz sú na tom žalostne...
A tak rozmýšľam, zlieva sa mi myšlienka, všetky myšlienky, ktoré som dnes do seba napchala a ešte aj idem...už sa cítim ako nejaká špongia. Ako hubka, ktorá len cucká a cucká...a som zvedavá, kedy praskne...
A na dôvažok mi dnes kamarátka napísala, že dnes domaturovala.... - na samé jednotky...
No nie je to krásny deň???
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
aislinnas
21. 5.mája 2008 21:29
tak ale ono to bude ..... mozno nie svetoborne ale teba to posunie dalej....
2
Ja som z dejepisu videla len prvý ročník naštastie som si vytiahla prvý ročník takže jedna..je to hodne o šťastí....
Maturita tak či tak nikdy nebude spravodlivá
Maturita tak či tak nikdy nebude spravodlivá
4
no ono sa to zle počúva, že niekto už má po tom a druhého to len čaká... zmaturovať na samé jednotky bol aj môj sen... a mala som len jednu. Ale nevzdávaj sa, ty ich tiež dosiahneš... tiež sa budeš tešiť a potom následne každému hlásať: "maturita - formalita" ...drž sa
5
Ja som sa čím viac učila, tým menej vedela a nakoniec aj tak dobre Fakt je to aj o šťastí, ale hlavne to je naozaj iba formalita. A keď si bola celú SŠ dobrý žiak, tak ťa s hanbou odísť nenechajú, aj keby si nevedela ani ako sa voláš
Napíš svoj komentár