Fontána pre Moniku?

Pamätám si, ako som bola vo veku rannej puberty, tak veľmi nad vecou, tak trochu nad každým a nad všetkým. V tej dobe to so mnou bolo veľmi obtiažne, uznávam. Neznášala som, keď mi niekto povedal, že som ešte malá, neznášala som, keď som nemohla pozerať film pre dospelých a nenávidela som, keď ma moja rodina raz za čas odbila tým, že na inom kanáli ide niečo, čo by ma mohlo ako správne dievča zaujímať.

Pamätám si, ako som raz na ten kanál prepla. A šla tam práve spomínaná - Fontána pre Zuzanu. Pamätám sa, ako som sa nazlostila, čo za kravinu to zase mám pozerať, veď ja som predsa veľká na takéto somariny, nemám rada slovenské filmy a vôbec - ja to nechcem pozerať!!!

Vypla som telku a šla som preč. A dnes, dnes som sa opäť tak trochu vrátila späť do minulosti. Dostalo sa mi do rúk DVD s týmto filmom - len narýchlo a ja som neodolala...musela som si to pozrieť.

A viete čo? Očarilo ma to. Očaril ma príbeh, iná doba, prostredie a všetko okolo. Milujem scénu, kde fontána funguje, aj keď nikdy skutočnou fontánou nebola. Milujem pieseň Ak nie si moja - aj keď Patejdla zrovna nemusím. A...asi milujem aj ten film, hoci české a slovenské filmy nikdy neboli pre mňa lahôdkou.

No a kde by som skončila? Asi s tým, že som zistila, kde táto fontána vlastne je. Vedela som, že v Bratislave, nevedela som však, že je to len kúsoček od Miletičky, kam bežne chodievam za ujom. A preto som sa rozhodla, že pri najbližšej návšteve Bratislavy sa tam určite pozriem. Vraj by sa mala fontána rekonštruovať a byť presne ako pôvodná, tak uvidíme.

A čo by som dala za to, keby som raz prežila to, čo mám v profile ako link na môj naj slaďák...áno, je to práve spomínaná scéna vo fontáne...prežiť tú ľahkosť, bezstarostnosť, lásku a všetko dokopy.

Ktovie...možno raz...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu