Sedela som na Václaváku, lízala som zmrzlinu a rozmýšľala som nad nekonečnosťou ducha.
Blbosť.
Sedela som na Václaváku, lízala som zmrzlinu a pozorovala som ľudí okolo. A bolo to fantastické. Povedala by som pred výletom do Prahy, že najviac ma na nej zaujmú ľudia? Je fakt oslobodzujúce sedieť na tej polorozlomenej lavičke, v krátkom triku aj keď už začína byť trošku chladno, a vnímať. Toho, čo práve prešiel okolo mňa v obleku a s notebookom. Tú čínskú/japonskú turistku s digitálom v ruke, alebo naproti na lavičke bezdomovca. Alebo tú pražáčku, ktorá práve vysadla z auta, jednoznačne s cieľom rýchlo niečo vybaviť... a tak ďalej...
A jednoducho, toto miesto mi utkvelo v pamäti...lavičky na Václaváku pod koňom...zvláštne...
A potom klasika - Karlov most. Nočný pohľad na Hradčany, hrad a chrám sv. Víta. A potom znova ľudia. Tí, ktorí si vychutnávajú noc, akoby nemala konca. Tí, ktorí sa ženú k Orloju (ako my) - aby potom zistili, že Orloj sa na to vyprdne a bude iba odbíjať...no jo...
Tí, ktorí si dávajú v reštauráciách s výhľadom na Vltavu doprajú nejaké tie cestoviny tak za 5 stoviek. Alebo tí, ktorí pod Karlovým mostom vyjedajú tresku s rožkom priamo z kelímka. Nič zvláštne...
A takáto bola Praha. Trochu príliš protikladná, trochu "stará", ale pritom nádherná. Má svojho vlastného ducha. No naplnila ma však pocitom, že som urobila dobrú vec, keď som sa rozhodla ďalej študovať na Slovensku. Nezvykla by som si tam. V Bratislave je to už také .... "moje" - jednoducho som tam doma. A tomu sa nič nevyrovná...
Praha je krásne mesto, plné histórie a pamiatok. Keď som tam bola cítila som z nej aj kúsok domova ale zároveň som sa cítila ako typická zahraničná (aj čínska) turistka s digitálom v ruke nachystaného na každú fotku... . Je to neskutočne krásne mesto...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Super. dúfam že sa tam ešte zopárkrát zastavím i ja.