Ayreen
24. 3.marca 2008 21:19
Internát či domácnosť s priateľom ??? ...alebo chcem toho až tak veľa?
Áno chcem...ALE...
Viem, že Maroš svoju robotu nezmení, teda aspoň kým budem študovať nie, a potom sa vynára otázka, čo budem robiť sama v Bratislave vo Vrakuni, keď on bude mesiac alebo dva preč. Sama v byte nevydržím, samota je môj úhlavný nepriateľ a neviem si to predstaviť. Problém je ale v tom, že na dva mesiace mi intrák nik nedá. Čo s tým?
Myslela som preto aj na takú možnosť, že ozaj si budem intrák platiť, budem bývať s Marošom, a keď ten bude preč, pôjdem na intrák. Spýtala som sa ho, čo on na to a Maroš zareagoval chlapsky - že to nečakal a že to nie je dobré riešenie, lebo on si predstavoval spoločnú domácnosť 365 dní v roku. Teda aspoň tak to vyznelo, ale ja nie som v 18tich rokoch pripravená na všetko, čo to obnáša...
Po prvotných rozpakoch a zanietenej debate sme dospeli k názoru, že intrák by bol v čase jeho neprítomnosti to najlepšie riešenie. Ale, kto mi ho bude platiť, keď na ňom budem iba občasne?
Ja naozaj chcem bývať s Marošom, intrákové chlastačky ma nelákajú a pre svoj život nutne potrebujem istú časť svojho súkromia, kde sa budem cítiť ako doma. Je predsalen rozdiel deliť sa o jednu izbu s niekým cudzím a žiť v byte s priateľom.
Ale zarazilo ma, že Maroš to vzal najprv tak trochu ako podraz. Pretože on už to bral ako hotovú vec a o tomto som mu nikdy nehovorila. Nie, nehovorila, lebo som stále nenašla riešenie...jemu sa hovorí, keď odletí, býva v 5* hoteloch a všetko má zariadené. Ja by som v byte sama určite nebola, nevydržala by som to.
A preto je táto otázka stále otvorená. Nenašli sme riešenie, ktoré by bolo vyhovujúce. Ale je mi ľúto, že kvôli Marošovi som urobila veľa rozhodnutí tak, ako som urobila a on si myslí, že to bolo len tak.
Nerozmýšľala som nad výškou v Česku, lebo by sme boli od seba ďaleko, takisto som si nedala prihlášku ani do Banskej Bystrice. Mám školy len v Trnave a Bratislave. Chystám sa vzdať "študentského" života, lebo ozaj ho chcem stráviť s ním. Všetko som si uvážila a som spokojná so svojím rozhodnutí, len ma bolí, že on to berie ako samozrejmosť. Nečakám ovácie, dary ani bozkávanie nôh, len by som chcela trochu takej ľudskosti. Ani pre mňa to nebude ľahké, ale keď chceme byť spolu, musíme toho veľa prekonať. Klamem, problém je len práca, ale fest veľký...
No a to by asi tak stačilo...napísala som sem vrece myšlienok, ktoré ma od nášho rozhovoru ťažili. Pomohlo a ja sa opäť môžem vrátiť do postele. Ešte stále mi nie je najlepšie. Tak želám pekný večer...
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
2
To všetko sú prisilné a pre mňa priťažké rozhodnutia...môžem Ti len držať palce...nech Vám to všetko vyjde..!!!!!
3
celkom chapem tvoje myslenie, ale ono to ma aj dobru stranku.
je jasne, ze ta miluje a hrozne chce byt s tebou, ked inu moznost ako byvanie stale s tebou nepripusta. a o inej moznosti ani nerozmyslal, ked ako hovoris, zareagoval prekvapene
je jasne, ze ta miluje a hrozne chce byt s tebou, ked inu moznost ako byvanie stale s tebou nepripusta. a o inej moznosti ani nerozmyslal, ked ako hovoris, zareagoval prekvapene
4
No podľa mňa si ešte nato mladá, bývať s niekým 365dní v domácnosti a navyše, ak často chodí na služobné cesty. Podľa mňa by bol lepší internát a vtedy, keby bol doma, tak by si bývala sa priateľom
5
a on by to pre tvoje vseobecne blaho nezaplatil,ten intrak? drzim palce v rozhodovani a nech ti nie je luto ze si sa kvoli tvojej laske par veci vzdala..mozno to niekedy oceni
6
no tak toto je ťažké rozhodovanie, ale prikláňam sa k tvojmu názoru a aj toho, že polku by ti mohol prispievať na ten intrák, aby si sa necítila tak sama, keď on bude niekde za oceánom. On to berie aj preto ako samozrejmosť, lebo pre chlapov, ktorí sú si istý so svojou polovičkou to príde ako samozrejmé. Aj môj to berie automaticky a občas ja vo svojom srdci mám zmätok, ale to je pre dievča normálne. Oni sú pripravení sa o nás starať a my máme byť pripravené na tú ich "samozrejmosť"... nevzdávaj sa až tak študenstkého života (nemyslím tým ožieračky), keď ti bude najhoršie, bude to príjemné tam niekoho mať...
7
No ja kým by som nemusela, tak by som na intrák určite nešla. O dva roky sa sťahujem do vlastného bytu, budem tam možno zatiaľ bývať sama, ale nevadí mi to. Naopak som z toho strašne šťastná a neviem sa dočkať
Napíš svoj komentár
ad:2 - ak chces radu - tak internát ..