Mala som pocit, ako keby počasie vedelo na čo myslím. Vybuchnúť, explodovať a vydať zo seba aj tie posledné zvyšky síl. Zostať zamračená a nájsť si milión dôvodov prečo. Nepočúvať utešujúce hlasy a obliecť sa celá do čiernej, aj keď moja babka tvrdí, že mi to raz zaručene poškodí obličky.
Aj preto som dnes celý deň trávila v pyžamku. Na raňajky skvelý čerstvý chlieb a bolo to ráno, ako kedysi. Také, že som si vedela vychutnávať. Maslo na chlebe a med v čaji. Už dávno také nebolo.
Po raňajkách znova posteľ, tá jediná bola dnes mojím útočiskom. Teplý paplón, môj obľúbený vankúš, teplo radiátora a môj valentínsky macko. Veľký príjemný macík, ku ktorému sa priviniem vždy, keď mi je smutno.
Aj dnes bolo, ale už to akosi nevnímam. Dnes kvôli takým malým radostiam, napríklad že na druhý pokus o vodičák nemusím čakať mesiac, ale len 2 týždne, potom mamin len tak ako prekvapenie napečený koláč...
A potom pár hrejivých slov od toho, komu patrí to červené vo mne, áno srdce, uhádli ste, pár písmenok a slov od neho, keď povedal, že už sa teší, ako budeme oslavovať naše prvé výročie, lebo už je to tu o chvíľu, a mne to prišlo také milé, ďalšia malá radosť do batôžka...
A teraz tu sedím a rozmýšľam, ako prežiť večer tak, aby som mala príjemný pocit. Pozriem si film, spravím si kakauko a predstavím si, že tu je ten, ktorý ma drží za ruku, dá mi pusu a s ktorým mi je tak krásne..
Môj sobotňajší večer nebol ničím zvláštny. Deň ako ty som strávila celkom príjemne, len ešte príjemnejšie mi bolo, keď som nemusela v tej víchrici do školy. Spravila som poriadok, pozrela si rozprávku, pohrala som sa s Ronuškom a pozerala do učenia do tej doby než mi prišla moja láska...taký obyčajný dnik...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.