Že o čom chcem dnes rozprávať? O ďalšej milej malej epizódke z môjho partnerského života. Začalo sa to asi tak, že mi pred pár dňami Maroš oznámil, že na ďalší deň má stretnutie. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby mi nakoniec nepovedal, že toto stretnutie sa koná s jeho bývalou asi nenaplnenou láskou, ktorú v rámci zachovania nejakej tej anonymity /HA HA / nazveme "slečna K."
Nemám problém priznať, že úplne perfektne som sa pri tom necítila. Nemyslím si, že som žiarlivá - koniec koncov, to by som asi 1 a pol ročný vzťah na diaľku nezvládla - ale toto bolo trošičku niečo iné. Mne by sa naopak zdalo divné, keby som sa nad tým vôbec nepozastavila.
Pokračujme ďalej. Prišiel deň D. Vyšiel tak fantasticky, že som sa cezeň práve nachádzala mimo Bratislavy. Trčala som totiž v Považskej na kardiológii. Za sebou som mala 3 úmorné cesty medzi PB a BA, čiže jediné, po čom som túžila boli dobré výsledky a konečne pokoj. Výsledky dopadli naozaj fajn, a tak som sa pobrala na svoju 4. cestu z PB rovno do BA. Napálená z nemocnice, pohodlne oblečená v cestovnom oblečení, nenamaľovaná som nasadla do autobusu. Z autobusu som bežala rovno do školy na 3 ďalšie úmorné hodiny.
Po celom tomto kolotoči som konečne zavolala drahému.
- Ahoj, kde si zlato?
- Ahoj moje, sedím na "Račku" v reštike so "slečnou K."...
- Aha. No a dokedy sa zdržíš?
- Tak 15-20 minút približne...ak chceš, príď sem a pôjdeme spolu domov autom.
- OK, dám ti vedieť, keď dorazím.
Tak som sa z posledných síl dotrepala nejakým autobusom na "Račko", kde to ešte vôbec nepoznám. Našťastie ma Maroš čakal na zastávke. Problém bol v tom, že som bola príšerne hladná, a tak sme si odskočili do reštiky, kde som si chcela dať aspoň polievku. Maroš šiel predo mnou a zašiel dozadu, kde neboli žiadne stoly voľné. Sama seba som sa pýtala, že čo to preboha robí, keď zrazu prišiel k jednému stolu, kde niekto sedel.
A zrazu to prišlo. Tá veta.
- Tak, toto je "slečna K."
Že čo prosím? Stála som tam ako obarená. Ja zmoknutá v tých športových, od dažďa zašpinených rifliach, botaskách, športovej bunde, bez mejkapu, v okuliaroch maximálne vyčerpaná - som sa posadila oproti 23 ročnej slečne v decentnom svetríku, namaľovanej, s chudou postavičkou a s krásnymi vlasmi. Ach, aké tie boli nádherné...
No a ako som si pripadala? Zmrazené škaredé káčatko. Presne tak. Rýchlo som si objednala moju polievku, vypila som mätový čaj a chcela som preč. Našťastie, neboli sme dlho.
Vonku po tom čo sme sa rozlúčili, si Maroš všimol, že som akási nesvoja. A samozrejme si aj správne domyslel. Začal sa smiať a hovoriť tie pekné vety, ako som ja pre neho najkrajšia zo všetkých a nikdy by ma nevymenil.
Doteraz som tomu verila. Ale čo po tom, čo moje ako-také ego dostalo taký krásny kopanec do zadku?
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
lovinme
4. 10.októbra 2008 18:26
lubi ta - viac neries ale inac verim ti to by bolo kazdej neprijemne no nic,zaujimavy den
2
kruté, tohto ťa mohol v tej chvíli ušetriť. ťažké na rozdýchanie, a je to pre ego naozaj rana. ale vyzeráš, že si to skvele zvládla.
3
hehe... ... no muselo to byť trápne, uznávam. Myslím, že by som sa cítila rovnako, lebo keď som ja videla bývalu môjho drahého tak oproti mne to bola krásavica. Blondýnka s modrými očami - no, ostala som civieť, nie pozerať . Ale našťastie som sa s ňou ešte nestrela a dúfam, že ani nestretnem.
, som rada, že to dopadlo tak dobre aj keď si to odnieslo tvoje EGO. Na budúce nech sa to už radšej neopakuje...
, som rada, že to dopadlo tak dobre aj keď si to odnieslo tvoje EGO. Na budúce nech sa to už radšej neopakuje...
4
no ja sa s byvalou nenaplnenou laskou mojho draheho stretavam bohuzial denno denne...a porovnavam furt...a leze to na nervy a stale dufam ze raz ma to konecne prejde ale vies ked to mas furt pred ocami je to tazke...ty ju mozno uz nikdy neuvidis
5
Niečo pozitívne odo mňa? Hm Že by som sa asi nasral strašne, strašne. Joj, mal ťa varovať. Chlapi...
Ale keď nie EGO, tak aspoň EKG v poriadku
Ale keď nie EGO, tak aspoň EKG v poriadku
6
presne si viem predstaviť ako si sa cítila a tiež som toho názoru, že ťa toho mohol ušetriť, aj keď on to možno nepovažoval za problém, že sa stretnete.
mne sa tiež stáva, že sa cítim ako úplna "chudera" keď sme niekde s mojim chalanom, ja v mojich obľúbených botaskách a samozrejme rifloch, niekedy nenamaľovaná a stretneme nejakú kočku v sukienke a topánkach, ktoré jej nenormálne predlžujú nohy...
mne sa tiež stáva, že sa cítim ako úplna "chudera" keď sme niekde s mojim chalanom, ja v mojich obľúbených botaskách a samozrejme rifloch, niekedy nenamaľovaná a stretneme nejakú kočku v sukienke a topánkach, ktoré jej nenormálne predlžujú nohy...
7
Tak tomu sa hovorí talent na písanie tvoje príbehy by sa dali čítať aj ako kniha nedokázal som prestať pokiaľ som sa nedostal do konca
Napíš svoj komentár