Maturita v mojom podaní...alebo ako to všetko nakoniec dopadlo...

No povedzme si úprimne, tento týždeň bol ťažký. Odhliadnuc od toho, že aj keď som už písomne domaturovala, hneď zajtra ma čakajú skúšky na vodičáku. Ale musím priznať, že dnes poobede, cestou na jazdu a počas nej som si konečne všimla, že svieti slnko, že sa ľudia usmievajú a že sú aj milí. Také tie maličkosti, ktoré človek pri strese vôbec nespozoruje.

V pondelok to bolo ťažké, vedela som, že už nie je čas, že to, čo som doteraz zanedbala sa za to popoludnie nenaučím a nebol to bohvieaký pocit...noc bola rozkúskovaná, spalo sa mi zle a v utorok ráno som mala nechutný pocit na vracanie. Zaujímavé bolo, že "zvonka" som sa zdala úplne v pohode, len moje vnútro akosi štrajkovalo.

Slovenčina...dalo by sa to charakterizovať slovami - stres, opisovanie, stres a bezmocnosť pri niektorých otázkach. Samé chytáky, niekde neurčité odpovede, inde básnické prostriedky, ktoré som ani nepoznala. Zaujímavé je, že som ich dokonca mala vedieť nájsť v texte a definovať. Bol to zhon a mala som pocit, že jediným cieľom toho testu je zo samej hĺbky maturantovej hlavy vyhrabať len to, čo nevie. Možno niektorí nesúhlasia, ale ja si rozhodne nemyslím, že test bol ľahký, ba dokonca počula som aj, že primitívny. No som zvedavá, aké budú oficiálne čísla a výsledky.

Sloh sa niesol v podaní počiatočnej eufórie /sorry, maturujem/ z toho, že kamoška začula v rádiu slová "beletrizovaný životopis". Všetci boli šťastím bez seba. O to zaujímavejšie však bolo prekvapenie, že súčasťou povinnej prípravy na maturitu bolo asi aj prečítanie Jožka Maka. No čo, jednoduchá matika - už sme si nevyberali zo 4 tém, ale len z troch. Môj výber bola charakteristika a dá sa povedať, že mám z nej uspokojivý pocit. Samozrejme, záleží aj od učiteľa, ktorý to bude hodnotiť. Uvidíme...

Dnešná angličtina bol pravdupovediac šok. V dobrom. Bála som sa, ale mala som dobrý pocit, že som sa nenechala nahovoriť na A úroveň. Vyplatilo sa. Náš test sa mi zdal ľahký, aj keď kvôli mojej sprostosti som si už zopár chýb našla. Veď kto by napísal "usually" s jedným L? No Monika? Pochváľ sa, že ty...

A sloh? List priateľovi? Mala som pocit, že konečne niečo začalo pracovať. Keď to mám povedať vznešene tak poviem, že "Božie mlyny konečne začali mlieť...tým správnym smerom..."...

Takže list som napísala v pohodičke a asi 15minút pred koncom som si kontrolovala gramatiku. Musím priznať, že možno bude nejaký ten bod dolu kvôli úprave, keďže mám zopár škrtancov a prepisovancov...a prekročila som rozsah o 25 slov ...ale suma sumárum - som spokojná.

Takže milí nematuranti, tešte sa. Aj vás to raz čaká. A tešte sa hlavne na ten pocit, keď to zvládnete. Dnes mi to pridalo na nálade, čomu som veľmi rada. Už len zajtra spraviť driving - licence a ide sa hrať na piráta ciest!

Adios amigos See you tomorrow v ďalšom blogu

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu