V posledných dňoch bolo toľko stresu, učenia, emócií, myšlienok a pocitov, že na skutočnú existenciu nebolo času. Ale odkedy som vo štvrtok vyšla z poslednej maturitnej skúšky, vedela som, že už to je za mnou. Ešte som čakala na výsledok, no pocity boli neopísateľné.
Viem, že po tom, ako mi povedali, že mám 1, som šla pred školu a sadla som si na schody. Mám čierne slávnostné nohavice? Nevadí. Pamätám si, ako šli okolo profesori a všetci sa pristavili. Že čo a ako. No bola im radosť hovoriť, že sa to všetko vydarilo, tak ako som chcela...
A potom prišiel Maroš. A ja som sa rozbehla k nemu a normálne že ma musel držať, lebo zo mňa v tej chvíli proste všetko spadlo, až tak, že som skoro spadla aj ja sama...A stále som len neurčito pozerala pred seba, nechápajúc, že už je vážne po všetkom.
Maturita pre mňa znamenala viac než známky. S Marošom sme šli na obed a potom k nám domov. A zrazu prišlo to, na čo som sa tak tešila. Na to, že som si mohla ľahnúť a pospať počas dňa, mohla som si pozrieť Zúfalé manželky, mohla som si prečítať časopis...to, čo som posledné 2 týždne nepoznala.
No ale pohnime sa ďalej. S Marošom sme oslávili úspešný koniec a ja som sa pobrala baliť veci. Šli sme totiž do Senca do ThermalParku, kde sme šantili, potápali sme sa, šmýkali sme sa na toboganoch, dali sme si nechutne drahé mojito, šli sme na masáž...lebo v ten deň sa mohlo všetko...no proste relax...
Cestou zo Senca do BA sme zablúdili a nevedeli sme nájsť diaľnicu, tak sme nakoniec šli po starej ceste. A tak sme konečne do BA dorazili, keď bolo štvrť na 11. Zašli sme do našej obľúbenej reštiky /Divný Janko - poznáte?/, skvelo sme sa napapali a šlo sa domov...
Doma som bola úúúplne unavená, jediné na čo som sa zmohla bolo umytie si vlasov - zaľahnutie do postele - bozk na dobrú noc a spánok až do rána.
Piatok som úplne celý prespala, okrem toho, že som navarila obed, som ozaj nič neurobila...a v nedeľu som šla do PB naspäť, aby sa nepovedalo...
Ale bol to zvláštny pocit...taký...cudzí...že už sem jednoducho nepatrím, že už je moje miesto niekde inde...A preto som dnes zabehla do školy, dala som kvietok učiteľke, ktorá ma tak veľmi podržala na slovenčine a o 6tej večer som v kultúrnom dome dostala moje MATURITNÉ VYSVEDČENIE...
A čo plán na tento týždeň? Zajtra cestujem znova do BA, v stredu Viedeň, a cez víkend má hádam "budúca svokra" narodeniny, čiže som pozvaná na "big párty" v Hlohovci Hehe, zaujímavé...
A čo na záver? Len krátka vetička, že...
Ľúbim svoj život :o)
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dreamagall
2. 6.júna 2008 20:17
gratulujem nech si tento nový život poriadne užiješ
3
Keby aj ten môj život mal taký priebeh bola by som šťastná...ale len si ho uži, lebo ako má život tie krásne stránky, tak má aj tie škaredé a na tie budeš potrebovať veľa pozitívnej energie
Napíš svoj komentár