Spomienky z minulosti...

Dnes má môj otec meniny. Práve som mu napísala SMSku. Áno, tak to u nás chodí. Aj na Vianoce, aj Silvestra či na moju 18tku to bola SMSka. A mňa to už nebaví. Takéto predstierané písmenká plné citu, nevládzem ich písať niekomu, kto sa niekam vybral a ja, pravdupovediac, ani neviem, kde teraz je, žije, pracuje.

Ale nech, vždy som vedela, že mám "podarenú" famíliu...

Len dnes mi to prišlo na chvíľu tak smutno, lebo som si spomenula, ako som kedysi k nemu chodievala oslavovať, boli sme spolu na Silvestra, mala som akoby dve rodiny, keď si našiel priateľku Evku, ktorú mám dodnes veľmi rada a som s ňou v kontakte. Aspoň niečo mi dalo to, že sa naši rozviedli...takú skvelú osobu by som nestretla len tak niekde na rohu...

Spomenula som si na to, ako som žila na východe. Bolo to už veľmi dávno, no priznám sa, to malé mestečko mi začína tak trochu chýbať. Odkedy totiž žijem v Považskej, vždy som tam chodila prázdninovať a vlastne sa to stalo pre mňa takým symbolom oddychu. Oddychu, ktorý mi teraz veľmi chýba.

Kvôli učeniu som nemohla byť teraz cez jarné prázdniny u babky, minulé letné som strávila celé v Bratislave...no proste, už by to chcelo ísť na nejaký ten víkend späť tam, kde som prežila to moje "detstvo"...

A tak mi Maroš sľúbil, že keď sa vráti z Číny a bude po maturách, určite tam zájdeme. Pod jednou podmienkou. Že mu musím predstaviť Evku Prišlo mi to milé a je jasné, že ich zoznámim, práveže veľmi sa na to teším

Asi toľko z dnešných myšlienok. Počúvala som High Hopes od Pink Floydu, tak mi zasa raz trochu pripomenuli niečo z mojej minulosti...a tá je, ako sa už aj mne začína zdať, celkom pestrá...

Takže, možno zase raz niekedy v ďalšom blogu, nejaký iný kúsok z mojej mysle...

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu