Život je ako bonboniéra...nikdy sa ti nič neujde...

Dnes ma čakali skúšky. Včera som šla spať o desiatej, na mňa skoro, zaspala som ako po čokoláde, no ráno som sa zobudila a spať sa už nedalo. Mala som pekné ráno, slniečko svietilo, ležala som teda v posteli a opakovala som si "rozpoznávanie závad v pneumatikách" a "princíp brzdového systému"...

Potom som sa vychystala, gumička do vlasov, lesk na pery a slnečné okuliare, cez plece malá taška, obuté pohodlné botasky a tričko. 7:45 som vošla dovnútra. Policajti si dali ale načas, preto testovanie začalo až o pol ôsmej. Myslela som, že ma tam porazí, to, čo najviac neznášam je naťahovanie času...

Ale test som spravila na 100%. Aj konštrukciu, šla som dokonca úplne prvá v poradí. Ešteže som si vytiahla ľahké otázky. A šlo to najťažšie - cvičisko. Parkovanie v pohode, rozbeh do kopca v pohode, slalom dopredu v pohode, a slalom dozadu - jéééééééb. Štrajchla som kužeľ a ten to neustál. Neviem, kde som spravila chybu a to ma na tom najviac serie. Nikdy predtým, a to akože naozaj nikdy sa mi nestalo, aby som zhodila kužeľ. Ale všetko v živote predsa treba vyskúšať, tak prečo by sme si to nevyskúšali na skúškach.

Preto po vystúpení z auta ku mne naklusala odmeraná veľká pani policajtka, ktorá mi podala môj občiansky a povedala - "Sem sa mi podpíšte pani Oravcová." A týmito slovami sa skončil môj prvý pokus o vodičský. Vlastne, ešte mi na konci bolo povedané, že som neprospela, čo mi však bolo jasné od začiatku, nepotrebovala som k tomu nabúchaného chlapíka v košeli a odznaku.

Čo už. Boli tam ľudia, ktorí neprešli ani cez testy, niektorí tam dokonca boli štvrtýkrát. Teda ja som ešte len taký začiatočník. Ale aj tak ma to serie. Ďalšie nervy a stresy, možno sa mi nabudúce nepodarí jazda, čo ja viem.

Ach jaj, nemôžem myslieť takto pesimisticky. Je krásny deň, a preto idem otvoriť okno a vpíjať do seba tie krásne hrejivé lúče. Snáď mi bude lepšie.

Adios Amigos...

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu