Azizi: Autobusy, mimozemšťan a pocikaný bezdomovec

Takže...môj prvý blog som si síce predstavovala úplne inak (chápete, no najskôr som chcela rozoberať také tie úžasné duchaplné témy na zamyslenie, ako je svetový mier, hodnota umenia, globálne otepľovanie...potom som sa rozhodla, že namiesto toho napíšem dačo geniálne uletené, vtipné, no proste taký krátky zábavný článoček, nech vás urehocem). ehm no...také boli plány (A). Potom som natrafila vo fóre na jednu takú tému že MHD, kde som si dokonale vyliala svoje srdiečko s pocitom zadosťučinenia, ktorý ale netrval dlho, pretože som začala pochybovať o tom, že v tomto novom fóre niekto z tých 100 diskusných tém zablúdi práve sem, do témy s názvom Autobusy (čo je inak podľa môjho názoru dokonale nezaujímavý názov...vlastne si myslím, že keby niekto vyhlásil súťaž o najnezaujímavejší názov zo všetkých diskusných názvov, ktoré vôbec existujú, tento by to s takmer určitou pravdepodobnosťou vyhral) a prečíta si to. No a práve vtedy mi napadlo, že prečo o tom vlastne nenapísať celý blog?

Tak som tu a píšem Ide o to, že ja nepatrím len medzi ľudí, ktorí MHD nemajú radi, alebo im vadia nejaké detaily, napríklad že im idú zle niektoré spoje a tak... Ja MHD totiž z duše nenávidím! Vadí mi na nej úplne všetko a proste som už na ňu dokonale alergická. Jednu vec ma však MHD v BA naučila – očakávať absolútne čokoľvek (čo by vlastne teoreticky mohlo znamenať, že už som dokonca v takom štádiu, že keď uvidím v autobuse mimozemšťana, ani sa tomu nebudem čudovať a pekne sa mu pozdravím...veď nech aspoň niekto má krajší deň).

Cesta do školy, ktorá by mi inak autom trvala cca 10 minút, sa predĺži na jednu príšernú hodinu. Samozrejme aj to len vtedy, ak mám to šťastie a dostanem sa vôbec do trolejbusu. Čo sa mi tiež pomerne často stáva, že sa ani nedostanem. Ľudia sú tam namačkaní ako sardinky, dvere neidu ani zatvoriť a to ďalší stoja ešte pred nimi. Ak sa dnu šťastnou náhodou predsa dostanem, nemôžem sa ani hýbať, takmer ani dýchať, vkuse nastupujú ďalší a ďalší a nakoniec sa už nemusím ani držať, veď som tam maximálne pripučená zo všetkých strán.

Keď stadiaľ po nejakej tej trištvrte hodine doslova vypadnem, môžem pekne ísť zase čakať na ďalší spoj, ktorý mi samozrejme vždy pred nosom uide.

Keď vidím voľné miesta, radšej si ani nesadám, bo sa mi nechce zas trpieť tie nepríjemné vyčítavé pohľady dôchodcov, ktorí nevedia preisť ani tých pár krokov k inému miestu.

Ďalej ten príšerný smrad, keď sú tam nejakí bezdomovci, ulepené stĺpy (tie na chytanie myslím). Raz som si dokonca sadla do ošťaného sedadla! fuj akože vážne to ma už dorazilo!

Potom ten neskutočný egoizmus a bezohľadnosť ľudí. Som unavená po ťažkom dni, ledva si nájdem malinké miestečko, kde sa môžem aspoň ako tak chytiť a nejaká ženská tam na mňa začne, že nech sa chytím inde, že ona si tam chce položiť svoju kabelku (ako na to koleso, taký ten vyvýšený priestor medzi sedadlami) Tak faajn, veď prečo nie, tak začnem hľadať nejaké iné (imaginárne) miesto, kde sa v tej rýchlosti chytím, až ma to úplne odhodí, keď bus prudšie zabrzdí. No nevadí, tak hľadám ďalej a keď už konečne ako tak pevne stojím, akási ďalšia ženská na mňa začne zase vykrikovať, že nech si dám dole tašku!!! Akože skoro ma porazilo! Hlavne že ja vôbec nemám školskú tašku, ale iba takú malú taštičku s ramienkami cez jedno plece. Niečo ako taká väčšia kabelka. A teraz si ju mám ešte akože dávať na tú špinavú zem podo mnou. Veď tá moja taštička zaberá absolútne minimum miesta! Hlavne aby boli tie dve ženské spokojné...no otras.

A to nerátam tie razy keď bus vynechal, meškal, pokazil sa, či ho zasypala jednocentimetrová (ak nepreháňam) snehová kalamita... Úprimne, pre mňa je MHD v BA absolútna katastrofa.

Jediná dobrá správa je, že už si konečne robím vodičák Ale nemusíte sa báť, normálne môžete stále chodiť von a robiť také tie bežné veci, ja si budem dávať pozor

Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

Autobusy, mimozemšťan a pocikaný bezdomovec

6 komentov k blogu

Horúce!