Následne som sa však rozhliadla a zistila, že tým, že sme dostali občianske preukazy a ani vďaka tomu, že nám už v krčme nalejú sa z nás hravosť nevytratila. Každý z nás hrá hry. V jednom kuse. Nutno podotknúť, že nie všetky sú pekné. Niektoré majú sakra hnusné pravidlá. Musím sa priznať, že pri niektorých hrách stačilo pozrieť sa do zrkadla...
V našom rebríčku „top ten dospeláckych hier“ začneme teda tými najjednoduchšími a najnevinnejšími až sa dostaneme k tým najpodlejším hrám, ktoré nás však bavia najviac. Bohužiaľ. Let’s go!
1. Hra na „Vzorné dieťa“
Stručná charakteristika: Toto je tá najprozaickejšia hra.
Pravidlá/náročnosť: veľmi jednoduchá, nenáročná, pre každého
Vo Co Go: Ide o to robiť radosť svojim stvoriteľom, teda rodičom. A kto robí radosť aj starým rodičom, má bonusové body. Do ďalšieho levelu postupujeme raz ročne počas Vianočných sviatkov. Upozorňujem, že v prípade nepriaznivých podmienok, sa vám môže stať, že počas týchto sviatkov spadnete aj o 4 či 5 levelov nižšie. Záleží na tom, ako to celé prežívate. Dávajte si teda veľký pozor a už 20. decembra sa začnite pomaličky predierať do ďalšieho levelu. Ešte raz upozorňujem, že o level nižšie sa môžete dostať obyčajným zavrčaním či nevhodným pohľadom 24. 12. okolo 17:38. Víťazi tejto hry majú krátko po svojich 18.tych narodeninách zánovné auto s metalízou, abs aj airbagmi a na vysokoškolské prednášky dochádzajú z vlastnej dvojgarzónky. Toto je však jediná hra, pri ktorej je naozaj dôležitejšie zúčastniť sa ako vyhrať.
2. Hra na „Najobľúbenejšie dieťa rodiny“
Stručná charakteristika: náročnejšia verzia prvej hry
Pravidlá/náročnosť: prvý level jednoduchý, postupne sa hra privrdzuje
Vo Co Go: Trošku korešponduje s prvou hrou. Rozširuje sa tu však hracie pole. Nehráte už len s rodičmi/starými rodičmi, ale s tetkami/ujcami a vašimi súpermi sú vaši súrodenci a bratranci a sesternice z každého kolena. Pravidlá sú nejasné a s pribúdajúcim vekom sa hra stáva zákernejšia. Najprv súperíte o pozornosť. V mladšom školskom veku o pochvalu. Podľa hesla „víťaz berie všetko“ hráte v dospelosti o dedičstvo. To sa prisudzuje podľa bodov, ktoré ste si poctivo zbierali počas letných prázdnin a počas vianočných telefonátov, keď ste tete Milke naozaj úprimne želali „šťastné a veselé…. Hmm… Áno teta. Prídem v lete. Hej. Škola? Dobre. Uhm. Super. Áno? Jolana má už tretieho syna? Jéjda, tak ju pozdravujte.“ A to je úplne jedno, že nieviete, kto je Jolana. Hráte predsa hru, nemusíte poznať všetko. Stačí poznať svojich súperov. A to dokonalo. Držím vám palce. A keď vám z víťazstva niečo kvapne, zavolajte ma na kolaudáciu. Strašne rada si zažúrujem.
Prosím vás ešte o jedno. Raz budete v takejto hre na druhej strane. Raz budete vy tým, na koho hrajú ostatné deti túto hru. Dobre si teda zapamätajte, čím ste oblbovali vy, aby vás tí hajzlíci neprešťali.
3. Hra na „Študenta“
Stručná charakteristika: trošku náročnejšia hra
Pravidlá/náročnosť: pravidlá sú relatívne jednoduché
Vo Co Go: Jednoduché a prozaické. Hra sa vyostruje v maturitnom ročníku a na vysokej škole. Vtedy naberá obludné rozmery. Podľa hesla „robil som čo sa dalo, menej sa už fakt nedalo“ sa preb/píjate zo semestra do semestra. Dôležité je byť ne-ná-pad-ný. Netereba na seba upozorňovať. Treba robiť len to najnutnejšie, na ostatné sa vyserte. Potrebujete predsa hrať aj ostatné hry…
4. Hra na „Pracujúceho“
Stručná charakteristika: základné umenie riadneho blafera
Pravidlá/náročnosť: pravidlá jasné, nenáročné
Vo Co Go: táto hra je skúškou každého hráča. Kto zvládne aj túto hru, o tie ďalšie by už teoreticky nemal mať strach. Pretože ak riadne hráte hru na „pracujúceho“, život ide ako po masle s hrami aj bez nich.
Pokiaľ naozaj milujete svoju prácu, tak ako napríklad ja, tak táto hra pre vás bude dosť zábavná, budete sa tešiť do ďalších levelov a stane sa z nej váš spôsob života. Tak ako sa stal aj z môjho života.
Je to jednoduché. Ráno vstanete, dáte si kávu, sprchu a oblečenie. Vyrazíte do práce. Všetkých treba pozdraviť. Tým sú kocky hodené. Potom už len pracujete. Ako som už hovorila, ak svoju prácu milujete a uznávate, je to veľmi jednoduchá hra. Pokiaľ to tak nie je, hra sa stáva náročnejšou a pristupujeme k sugescii.
Treba si vsugerovať, že to nie je až tak zlé. Že sú aj horšie práce. Horšie platené a možno aj také, kde treba pracovať (opäť pripomínam, že ak je pre vás práca hobby, tak aj tú najväčšiu drinu beriete ako radosť) a možno sú aj také, ktoré nie sú. A to je prúser. To si skúste predstaviť a uvidíte, že tá káva vám s kolegami bude chutiť oveľa viac.
Nech už vám život namieša do tejto hry akékoľvek karty, prijmite ich. Je to výzva. Do vyššieho levelu pokračujete pri pravidelných zmenách pracovísk. Bonusové body získavate za vlastné vizitky a mailovú adresu priezvisko zavináč firma bodka hociktorá krajina.
Ďalšie bonusové body získavate za to, ak je váš šéf dement. Tieto body sú síce ťažko vydreté a občas nepomôže ani sugescia, no splatená hypotéka každý mesiac nech vám je útechou.
5. Hra na „Dokonalých rodičov“
Stručná charakteristika: párová hra
Náročnosť/pravidlá: milá hra pre každý pár, ktorý už nechce byť dvojica.
Vo Co Go: túto hru hrá takmer každá mladá dvojica, ktorá sa utešene rozrástla o potomka. Vašimi súpermi sú v tejto hre viaceré kategórie hráčov hrajúcich tú istú hru. Sú to teda vaši súrodenci / bratranci / sesternice (tak ako aj v druhej hre, aj tu myslíme všetky možné rodinné kolená) / kolegovia / susedia a mamičky z parku.
Pokiaľ máte potomka, je celkom logické, že sa mu snažíte dať všetko, čo môžete. Dokonca aj nemožné. Je to milé a príroda to tak káže. Chápem. Problém nastáva, pokiaľ sa vo výchove snažíte súperiť s ostatnými pármi. Keď sa snažíte, aby vaše dieťa bolo najkrajšie, najštýlovejšie, najmúdrejšie, najdokonalejšie… Robíte pre to všetko. Platíte hodiny klavíru, tenisky vášmu adolescentovi kupujete v značkových obchodoch a kŕmite ho len bio halucináciami. No jo, gratulujem. Ste fakt dobrým hráčom.
Problém nastáva, keď vám to prerastie cez hlavu. Skúste si v tejto hre uvedomiť, že víťazom nikdy nebudete vy, ale váš potomok. Že deti nemusia mať všetko, na čo si v hračkárstve ukážu. Možno stačí pohladenie, pochvala či obyčajná 20 minútovka debaty, keď prídete z práce.
Do ďalších levelov sa teda dostáva každým úsmevom vášho potomka. A to je asi tá najkrajšia výhra zo všetkých hier. Nie?
6. Hra na „Milého“
Stručná charakteristika: denno denná realita
Náročnosť/pravidlá: sprvu náročné, neskôr sa táto hra stane vašou prirodzenou súčasťou. Otázka je, či to je fakt výhra…
Vo Co Go: pomaličky naozaj pritvrdzujeme. Aj čo sa týka pravidiel, náročnosti aj výhier. Táto hra je síce jednoduchá, no problém je s pravidlami. Hráme ju úplne všetci na rovnakých hracích poliach. Pravidlá má však každý váš „protihráč“ iné. Musíte sa teda pri každom naučiť jeho pravidlá. Musíte pochopiť jeho vymedzený „taneční prostor“.
Základom je úsmev. To je jedno aký. Dôležité je mať hore kútiky a trošku ukázať zuby. Nikoho nezaujíma čo si myslíte. Teda len pokým sa netvárite tak, ako sa fakt cítite. Na to je síce už iná hra, ale ani táto nie je na zahodenie.
Na každého teda buďte milý. Pretože… nikdy neviete, kedy budete potrebovať, aby bol on milý na vás… Je to síce vychcanstvo, ale čo už. Vitajte v roku 2010. Klameme si do očí a klameme aj sami seba. Prečo by sme sa teda nemali usmievať na niekoho, o kom si myslíme že je imbecil? Čo ak raz budeme potrebovať, aby nám ten imbecil požičal svoje imbecilné auto. A to nepôjde, ak sa na neho budeme stále mračiť.
Dôležitou súčasťou tejto hry sú okrem úsmevu aj reči. Teda tie milé reči. Cvičte si to doma. Na psovi alebo na hocičom inom. Úsmev a otázka „ako sa máš?“ je základnou výbavou tejto hry. Potom je už len na vás a na tom, aké máte gule, ťahať túto hru do ďalších levelov.
Aj ja mám ľudí, s ktorými som už v asi osemdesiatom leveli. Nič si z toho nerobte. Bohvie v ktorom ste leveli u vašej kolegyne. Hmm…
7. Hra na „Ozvem sa“
Stručná charakteristika: na túto hru už treba silnejší žalúdok
Náročnosť/pravidlá: jednoduché. Stačí to uchopiť za správny koniec.
Vo Co Go: pokiaľ zvládnete pravidlá tejto hry, celkom určite vám tie zvyšné dve pôjdu ako po masle. Možnosti ako prechádzať v tejto hre do ďalších a ďalších levelov je hneď niekoľko. Buď to pôjde „samospádom“, teda samo od seba, alebo to bude vyžadovať veľa odriekania. Pokiaľ ste za prvú možnosť, treba to tak cítiť. Treba byť zábudlivým či hocijakým chujom a treba na ľudí zabúdať. Veď načo sú vám? Ak niekoho nepotrebujete, treba na neho zabudnúť. Pri náhodnom stretnutí treba samozrejme vyrieknuť vetu „Ozvem sa.“. Pokiaľ tak neurobíte do roka a do dňa, ste v ďalšom leveli. Týmto pozdravujem svojich spolužiakov zo strednej školy.
Možnosťou je aj to, že vám to nepôjde len tak. Predsa len, každý máme vo svojom živote ľudí, ktorým sa chceme ozvať. Máme niekoho, s kým chceme byť stále v kontakte. Niekoho, koho z celého srdca svojim spôsobom ľúbime. No nemôžeme s ním byť. Tak sa mu neozývame. Denne držíme mobil v rukách asi sedemstokrát a odhadzujeme ho, pretože si hovoríme, že sa nesmieme ozvať. Že sa to nepatrí, alebo že sme si práve nastavili našu hru s dotyčným na „neozvem sa“. Alebo sa iba bojíte, že ten dotyčný to tak cíti. Alebo vám to nedajbože povedal. Ak na vás niekto cudzí túto hru nastavil, je to fakt prúser. Trápite sa, odhadzujete telefón, mažete rozpísané maily a v stave miernej podnapilosti vytáčate číslo. Účastník je buď nedostupný, alebo na vás z vysoka serie. A to potom serie vás. Oveľa viac, ako keby ste sa mu neozvali.
A pritom stačí tak málo. Len nájsť tie správne slová. Treba len.. Treba sa len ozvať. Sú chvíle a ľudia, pri ktorých máte pocit, že potrebujete a musíte porušiť pravidlá. Že skrátka tú smsku musíte napísať. Aj keď neveríte v odpoveď. Ten mail pošlete aj keď vyzeráte ako totálny zúfalec. Je to len na vás. Víťazstvo či prehru musíte obhájiť sami pred sebou.
Ak teda máte potrebu sa niekomu ozývať a atakovať ho svojím záujmom a on to nedajbože neopätuje, je čas na ďalšiu hru…
8. Hra na „Som v pohode“
Stručná charakteristika: drsná hra so samým sebou
Náročnosť/pravidlá: nie je to tá najťažšia hra. Pravidlá si určujete sami. Poznáme dve prevedenia tejto hry.
Vo Co Go: Dostávame sa stále do tvrdších hier. Táto hra je náročná v druhom móde.
Prvý typ hry je, že „som v pohode“ hráte na tých ostatných. To je jedno na koho. Na rodičov, na šéfa, na kolegov. Rovno upozorňujem, že dosť na hovno sa to hrá na priateľov. Najmä na tých, ktorí vás poznajú ako svoje boty. Pokiaľ však viete odrbať svojím „som v pohode“ aj ich, gratulujem. Výhra je vaša. Chce to veľa odvahy! A hlavne veľa nekontaktovania sa s priateľmi. Pretože, ak vedia, že klamete, budú stále čakať kedy to priznáte. Ak sú to však skutoční priatelia, prekusnú to, pochopia to a odsupportujú vás.
Druhý typ hry je, že to hráte na seba. Sami seba sa pokúšate presvedčiť, že ste v pohode. To je fakt náročnejšie ako oklamať priateľov. Ľuďom môžete povedať hocičo, no vo vašom srdci či hlave sa odohráva čosi celkom iné. Pozerať sa do očí druhým a hovoriť „nevadí. Som fakt ok.“ je síce dosť na prd, no klamať sám sebe, to chce fakt veľké gule.
Každé ráno presvedčiť sám seba, že sa oplatí vstať z postele. Že to predsanie je až také zlé. Presvedčiť sa, že bude lepšie. Klamať sám sebe do očí, že to je „v pohode“ je jedna z najťažších hier. Jej koniec, levely a prípadné výhry sú dosť neurčité. Dokonca nie je ani na 100% zaručené, že ak „vyhráte“, tak niečo naozaj vyhráte.
Ponúka sa dokonca otázka, čo je v tejto hre skutočne výhra. Či to, že seba či druhých presvedčíte o tom, že „ste v pohode“, alebo či sa tak naozaj budete aj cítiť. Sila sugescie je najviac. Viem o čom hovorím. Som totiž dosť „v pohode“ už pár dní.
9. Hra na „Priateľov“
Stručná charakteristika: Náš rebríček v tejto chvíli dosť pritvrdzuje. Pretože hra na „Priateľov“ je jedna z najväčších kurvární, ktoré sa vám v krátkom živote môže stať.
Náročnosť/pravidlá: dosť náročné. Pokiaľ nie ste „hajzel“ od prírody, ani sa do tejto hry nepúšťajte.
Vo Co Go: Je to vlastne jednoduchá hra. Vyžaduje si však kompletne všetko zlé, čo sa vo vás nájde. Úplne všetky krivdy svojho života totiž musíte niekomu vrátiť. A najlepšie niekomu, kto s nimi nič nemá. Nájdete si teda kamaráta. To je prvý level. V druhom kole si budete jeden druhého púšťať stále viac k telu. Tretí a štvrtý level z vás budú spriaznené duše. A potom to príde! Dohráte hru do konca, no podľa vašich pravidiel. Pokiaľ chcete byť fakt za hajzla, tak treba vyťahovať dôvernosti za každých nevhodných okolností. Treba na priateľa nahádzať špinu najvyššieho kalibru. Zničte ho. O to tu ide.
Pokiaľ je vám táto hra proti srsti, som na vás pyšná a chcela by som vás za priateľa. Ak sa aj vám stalo, že ste boli tým druhým pandrlákom, tým odrbaným, tak máte ešte viac mojich sympatií. Toto je vskutku hrozná hra. Nie každý na ňu má žalúdok. Našťastie.
10. Hra na „Lásku“
Stručná charakteristika: najhorší druh hry
Náročnosť/pravidlá: náročná. Má najťažšie pravidlá, ktoré väčšinou neovládajú ani samotní hráči.
Vo Co Go: Princíp je prekvapivo jednoduchý. Hrací plán detto. Dvaja panáčikovia (na farbe a pohlaví vlastne ani nezáleží) sa pohybujú po hracom pláne a majú sa spolu dostať do cieľa. Zatiaľ celkom jednoduché.
Prvý problém však nastáva už pri hádzaní kockou. Kto má prednosť? Je vyššie číslo na kocke aj v skutočnosti tou lepšou možnosťou? Pohnú sa obaja pandrláci rovnakým smerom? Štart teda treba prekonať s trpezlivosťou a pokorou. Kocka však svoju úlohu plní aj ďalej…
Bohužiaľ, nikdy neviete, či obaja panáčikovia pôjdu do ďalšieho levelu spoločne. Čo ak je jeden pandrlák o kolo pozadu? Možno tam stretne iného pandrláka a postaví sa na štart s ním. A možno len nebude chcieť hrať ďalej s vami.
Najhoršia reálna možnosť je, že pandrlák už nechce ísť do ďalšieho levelu s vašim pandrlákom, ale nástojčivo si to odmieta priznať. To znamená, že spolu hádžete kockou, pomaly sa plahočíte ako takí trpáci levelmi, čakáte sa na break pointoch… Ale ten druhý pandrlák sa vám zrazu zdá nejaký nesvoj. Nejaký je stále zamyslený. Možno až nezdravo kuká po ostatných pandrlákoch. Alebo práve naopak. Je mĺkvy a nespoločenský. A vy sa pýtate sami seba „je toto ten pravý pandrlák pre mňa?“. Zo zásady si odpoviete, že áno. Pretože už ste ďaleko od štartu a kocky sú už hodené… Ale ten pako je nejaký zapandrlákovaný. Tak ho počkáte na checkpointe a snažíte sa z neho vytriasť tú pandrlákovskú pravdu. A keď ju vytrasiete, zistíte tú najhoršiu pravdu vo svojom živote. Hral to s vami na lásku. A rozhodcu, ktorý by ho priviedol k rozumu a potrestal nikde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár