Otvorila som si facebook…pozerám..tri správy, ako vždy, na chate skoro nikto a jeden šťuchanec od neznámeho chlapca..šťuchla som ho naspať…Dva dni bolo bez odozvy…po dvoch dňoch zase šťuchanec….vrátila som mu to hneď aj so spatnou správou…Kto si, keď si si dovolil ma šťuchnúť?! Odpísal mi, že si ma našiel a že sa mu páčim…(tie rečičky) a že to urobil len tak, aby vedel, ako sa k tomu postavím..Zistila som si o ňom veľa , pretože som strašne zvedavá a nedalo mi to pokoj… Prišiel deň,keď ma zavolal von. Vykrúcala som sa ako malá, lebo som už mala skúsenosti a vobec nie dobré..nechcela som ísť..hovorila som, že nemám čas a že idem ku kamoške radšej, no nakoniec ma nalomil. Súhlasila som so stretnutím. Nie že by šlo o to, že by som sa nepáčila, ale bála som sa toho, že si nebudeme mať čo povedať a nechcela som sedieť s niekým potichu a radšej z nudy ťahať jednu cigu za druhou..Mýlila som sa… Bolo s ním fakticky super. Prvvých 5 min nášho stretnutia som sa sice bála povedať niečo, sem-tam som niečo zamrmlala, ale po tých kľudných minútach mi nastal v hlave skrat a zmenila som sa na rozprávajúcu a zvedavú beštiu, smiali sme sa,zabávali na všetkom, rozprávali sme sa na skoro všetky témy..a prišiel bozk..nečakane..áááá…bol vášnivý a sladký, ale nezaľúbila som sajako doteraz bezhlavo..beriem to tak, že sme kamaráti, a on tiež..odvtedy sme sa ešte stretli párkrát, vždy to bolo také krásne, rozumieme si. Sice je starší odo mňa o necelých 10rokov, ale vobec nevyzerá.. po dvoch mesiacoch som sa s ním vyspala. Možno ma teraz niekto bude oodsudzovať, ale nemám sa za čo hanbiť, pretože chlapov nestriedam a s ním máme teraz ako-taký vzťah. Nechodíme spolu, lebo sme sa zhodli na tom, že nám bude obom lepšie, ak sa nebudeme zbytočne viazať, ale na druhej strane nie je to len o sexe. City sú tam nejaké, ale nie je to zaľúbenie a ani láska, máme sa akurát tak radi. A viem,že ma má rád, pretože ,,veľa ľudí povie ti drahá, ale ten čo ťa má ozaj rád, povedať to váha,, Vobec mi to nevadí, každý máme svoju voľnosť, po ktorej som túžila vždy v kútiku duše..ďakujem za všetko, čo mi tento život prináša..Mám ho rada, ale….

 Blog
Komentuj
 fotka
paaloo  5. 8. 2010 21:03


takych zivotnych situacii ako si tu o sebe popisala je kopec... nic vynimocne... no ako sa to skonci, to je uz inidivualne.... prave to posledne slovo ale.. meni tu buducnost ako hybajuca sa vaha so zavazim...
Napíš svoj komentár