Bojím sa ho... Píšem tieto riadky bez sily v rukách, necítim nič, všetko ma opustilo...zostáva mi len strach, čo sa ďalej udeje a bolesť na srdci. Chcem zomrieť....nemá to zmysel, nič nemá zmysel, vytrhnutá z náruče a tepla domova nikam, do prázdna izieb...len píšem a nemyslím.

Mám strach, že raz príde deň, keď to nebude len o slovnom napádaní...Chcem byť pri mame. Tá mi dala život...Bojím sa dňa, kedy to už psychicky nezvládnem a padnem na úplné dno. Mám strach zo všetkého, čo sa týka JEHO. Ani sám nevie, ako mi ubližuje.
Schyzofrénia. Pre mňa neznámy pojem a ON ňou trpí.

To všetko pre jeho drogy, pre jeho psychickú slabosť, pre jeho stavy.
Vrátilo sa mu to. Ja mám strach, neviem, ako to takto funguje.
Muž dvoch tvárí...Jeho stavy ma zraňujú a spomaľujú. Len silný človek dokáže takému pomôcť a ja nie som odborná pomoc...Ja nemám chuť s tým bojovať a už ani nemám síl...

Koľko to bude trvať? Pokiaľ nebude koniec?
Nedokážem to, nikdy to nedokážem, ani to nechcem dokázať...
Mám strach, že otvorí dvere a v rukách bude držať predmet, ktorým mi ublíži....Všetko robí prehnane...všetko....ubíja ma to, cítim, akoby zo mňa život prchal...Som slabá a unavená...
Čo bude ďalej? Zbije ma? Zabije ma? Čo mám od schyzofrenika čakať?! Veď sme sa skoro zabili na aute....a teraz sa skoro skonal... Ako to bude pokračovať? Prepne mu?

Jeho činy ma zabíjajú...Hodinu som sedela v rohu kúpelne a so slzami v očiach som sa triasla...Vážne sa ho bojím a zopakujem to aj miliónkrát, pretože neviem, čo to je, je to pre mňa nové, nezažité....Bojím sa vrátiť domov, bojím sa reakcií svojich rodičov...nechcem však zostať...on by ma potopil... chcem ísť domov...Domov- skutočný a nemenný domov....Nechcem s ním žiť pod jednou strechou...Mám z toho strach..len niekto, kto to pozná, pochopí, aký strach mám na mysli....

Sedím sama v tichu izby a píšem....to jediné mi dava silu dýchať.
Cítim odpor...nenávisť....bolesť.....žiaľ....
Smútim za domovom...
Mami, ľúbim Ťa....

(skutočná udalosť-...Písané noc pred tým, čo som od NEHO navždy odišla....)

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
laurikaaa  13. 5. 2011 12:35
Dôležitá je jednoznačne tá posledná veta že si odišla.... Som rada,že si to spravila...Chudák chlap a ty to isté-blog pekný ... Tak trochu mam s týmto skúsenosť tiež.. No nie až s takýmto vysokým stupňom ....
2 
fotka
dagmik  13. 5. 2011 14:24
silný príbeh...až zimomriavky.tá posledná veta ma našťastie upokojila.
3 
fotka
anjelikbezkridel  17. 5. 2011 22:59
Zlatko, navždy! Nikdy som sa nebála tak o teba ako v tú noc! Si silná a dokázala si to!
4 
fotka
adka666  22. 6. 2011 21:52
Moje,som rada,ze si odisla od neho..zasluzis si lepsie a ver,chlapi najdeny takym sposobom nestoja za vela..
Napíš svoj komentár