Po častiach sa s nimi zoznamovala. Našla prvého, vlastne ona ho nenašla, napísal sám. Bol úplne super, všetko sa s ním dalo prebrať, mali kopu spoločných záujmov, všetko im sedelo, na pár maličkých odlišností, ale to nebolo dovodom ničoho. On rád fotil, ona sa rada nechala fotiť, alebo sa fotila, on mal rád sánkovanie, guľovačku, stavanie snehuliakov, ona tiež. On chcel, ona sa bála stretnutia. Nakoniec ju presvedčil a ona so strachom na srdiečku prijala pozvanie na dlhú prechádzku. Stretli sa. Jej sa hneď nezdal ako človek, s ktorým by mohla stráviť život, aj keď v predstavách a virtuálne všetko spĺňal. Realita bolá iná, krutá pre ňu.
Neodsudzovala však a šla s ním, bolo jej dobre, ale riešila jeho vzhľad, trocha si na tom potrpela a on nepatril medzi tých najkrajších a predsa tam musí aj srdiečko zaúčinkovať, ale srdce sa ani z miesta nepohlo, nedalo jej znamenie, nič sa nedialo, city boli stále chladné a správanie ako ku kamarátovi, hoc on chcel iné, no ona nie. Skončila prechádzka slovami od nej, že už musí ísť. Nezdalo sa jej to neskor až také pekné. Napísala mu do textovej správy, že to končí aj ako kamarátstvo, pretože by nechcela vidieť ako on trpí pri stretnutiach s ňou. Aké následky by to vlastne malo a aký dopad na neho. Neriešila. Nechala sa unášať aj tak tým bezláskovým stavom.
Raz však na keci prišla RP. Zase chlapec, zase to začalo všetko krásne, ale vadil jej vzhľad a tentokrát ako aj pri tom prvom sociálne pomery. Ona neodsudzuje, ale predsa, ak sú sociálne pomery v rodine iné, je aj názor na život iný a bolo to prekliate vidno. Mala taký život dlho, nechcela mať to isté. Veď vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá. Ona sa narodila do dobrej rodiny, mala všetko, čo chcela, po čom jej srdiečko túžilo, čo potrebovala, aj keď to až taký luxus to nebol, ale mala nadštandard a chcela vždy, aby taký život viedla aj naďalej, možno ešte lepší.
Záležalo jej na tom, aby mohla žiť lepšie, aby nežila z mesiaca na mesiac, ale vždy jej záležalo na tom, aby si všetko zaistila sama, aby nebola závislá od nikoho. Proste on nepatril medzi ľudí, ktorí by splnil jej sny, predstavy, sice mal rád romantiku a všetko okolo, prestala už aj toľko písať.
Medzitým napísal tretí.
Vlastne nepísal, to bolo všetko zaujímavé, ako to prebehlo. Ona sa na neho vlastne pýtala v práci svojej leaderky ako prvá. Bol to Arin kamarát, ale nemala toľkú guráž poslať mu žiadosť o priateľstvo. Pomaly aj zabudla. Zrazu jeden deň otvorí sociálnu sieť Facebook.com a tam v ikonke žiadostí o priateľstvo svietilo jeho meno. Zaplesalo jej srdce, ani nevedela prečo. Mala dobrý pocit zo všetkého. Začali si písať, skor to bolo len písmenkovanie, zo začiatku sa dostali len k tomu, ako sa jeden alebo druhý má. Trápne začiatky, ako vždy. Suché otázky a ešte suchšie odpovede. Nič viac, nič menej.
Ale ona chcela pátrať, začala sa na všetko vypytovať, ako to je u nej známe. Chcela vedieť, s kým si to vlastne píše. Ukázal sa jej v pravom svetle, trocha sa jej otvoril, odhalil jej tajomstvo, ktoré vedelo málo ľudí. Už len preto si ho začala virtuálne vážiť. A ďaľšou zvláštnou zaujímavosťou bolo jeho meno. Poznala len jedného takého človeka, aj to osobnosť. Len toho. Ale on bol od začiatku veľmi zaujímavý a ona sa od začiatku chovala prirodzene. No v tom momente ešte nevedela, ako sa to ďalej vyvinie.
Pokračovali v písaní, každý deň viac a viac, dlhšie a dlhšie. Stále bola na neho ochotná čakať pred notebookom, večer čo večer. Prešli dva týž a oni už boli na úrovni všelijakých tém. On sa dozvedel veľa o nej, ona veľa o ňom. V porovnaní s tým, aký je život dlhý a že celý život sa dvaja spoznávajú, to veľa je stále nič. Ale mala potrebu mu všetko napísať, čo sa dialo a on sa pýtal stále na jej zdravotný stav a stále sa o ňu staral, ako keby sa poznali už dlho.
Bolo jej pri myšlienke na neho tak úžasne, tak neopísateľne, mala pocit, že spoznala toho pravého. Cítila sa tak krásne. Ako v rozprávke, ona má princeznovský sen a on jej ho može kráľovsky splniť, nemyslela však na jeho peniaze, ale na to všetko krásne, čo by mohla prežiť, že stretla niekoho z vyššej sociálnej úrovne a ten niekto jej tak dokonale rozumie. Všetko si vie zariadiť. Ona to však nebrala ako podstatu, že má. Ona chcela jeho, spoznať ho, vedieť o ňom všetko, pretože bol prvý a asi aj posledný, ktorý o ňu ,,zakopol“ a nebol na tom až tak kriticky.
Ona mala vždy šťastie na iné pomery, vždy bola tá, čo rozdávala, ale prestalo ju to baviť, pretože z ľudí, ktorým by dala aj posledné, sa stali žiarlivci, ignoranti, ohovárači, ktorí si myslia, že majú navrch a pritom nemajú nič, len prežívajú. Nežijú, ako by to chcela ona, ako to chce aj on. On bol typ človeka, čo jej dokonale rozumel a chcel zažívať to isté, čo aj ona. Chceli to naraz, ona mala pocit, že je v nebi, ale na druhej strane sa bála, že to dopadne ako predtým a nechcela si to zbytočne privolávať a kaziť
. Ona chce mať tiež pekný život plný nápadov, plný života a žitia, cestovania, objavovania a všetkého, po čom jej srdiečko túži, aj za cenu, že by si na to mala sama zarobiť. Ide jej však o to, že on je ten človek, ktorého toľko hľadala, je presvedčená o tom, že s ním bude a že bude šťastná...Omyly sa stávajú
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár