Raz po škole mi Monika zavolala a povedala, že Dávid začal chodiť s nejakou prváčkou z našej školy. Povedal jej to Igor. Ja som jej neverila, bola som si istá, že si robí srandu ona zo mňa, alebo Igor z nej, nechcela som si prirustiť, že Dávid má frajerku, veď to bol môj Dávid. No bohužiaľ druhý deň v škole som to uvidela na vlastné oči...Dávid a tá malá prváčka si na chodbe dali pusu, chodil za ňou každú prestávku. Môj Dávid, bola som z toho zúfala. V škole som bola bez nálady, len som sedela ako bez duše a pozerala do blba, doma som každý večer preplakala.
Dokonca som vtedy začala fajčiť. Mali sme imatrikulačný večierok, tam sme niečo popili a spolužiačka ma nejako presvedčila, aby som išla zafajčiť a ja som samozrejme v takom stave súhlasila. Nikdy predtým som nefajčila, takže moje fajčenie vyzeralo dosť vtipne, dusila som sa, ako keby mi zabehlo, kamoška mala zo mňa riadnu zábavu. No mne to bolo jedno, keď som si predstavila, ako sa Dávid s tou jeho prváčkou zabávajú na večierku, mala som chuť fajčiť, dobre mi to padlo.
Asi taký mesiac ma fajčenie držalo aj doma. Až kým ma jeden večer neprichytila mama...mám v izbe okno presne na rovnakom mieste ako majú rodičia v spálni, ktorá je nad mojou izbou. Nechcelo sa mi ísť fajčiť vonku, ako som to robila každý deň, tak som sa rozhodla, že si zafajčím cez okno. Bola teplá jesenná noc a mňa nenapadlo, že rodičia môžu mať otvorené okno.
Ako som si tak fajčila, začalo ma strašne dusiť, v tom vyšla na okno mama
„čo to robíš?“ zvrieskla na mňa a ja som rýchlo cigaretu uhasila o fasádu domu, bolo mi to v tej chvíli jedno, vedela som, že hneď ide ku mne a vedela som, že bude chcieť, aby som na ňu dýchla. Rýchlo som hľadala niečo, čo by som mohla zjesť, aby nebolo cítiť cigaretu, no prvé čo mi padlo pod ruku bola iba voda, rýchlo som sa napila a dúfala, že to zaberie.
Keď prišla mama, bolo to tak ako som čakala, chcela, aby som na ňu dýchla. Urobila som čo chcela a ona na mňa začudovane pozerala a nechápala, ako to, že nič necíti,
„Cítiš niečo?!“ skríkla som na ňu, ako keby ma obviňovala z niečoho, čo som vôbec neurobila.
„Nie, ale z čoho tu je taký dym? A čo si to robila na okne?„
„Bolo mi zle, tak som si otvorila okno a bolí má hrdlo, tak som kašľala, čo by som tam asi tak robila?!“
„Veď si kašľala, ako starý tuberák! A ten dym sa tu vzal odkiaľ?!“
„To naozaj neviem, no viem, že som nefajčila. Veď vieš, ako nenávidím, keď oco fajčí!“ , mama na mňa pozrela čudným neveriacim pohľadom a odišla. Vtedy som sa rozhodla, že s fajčením prestanem, že to je blbosť a nebudem si ničiť zdravie kvôli nejakému Dávidovi, ktorého vlastne ani nepoznám.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endlessdark
6. 8.augusta 2015 10:44
...no vtedy si ešte nevedela,ako sa bude príbeh točiť ďalej.
Napíš svoj komentár