Monika sa rozhodla, že ho naučí tancovať. Rozhodli sa, že raz do týždňa ostanú po škole v nejakej triede a budú tancovať. Monika s ním nechcela ostať sama, tak zakaždým ma poprosila, aby som ostala s nimi, pretože som s Igorom bola veľmi dobrá kamoška. Nechcela som ju v tom nechať, som predsa nejaká kamoška, tak som sa zľutovala a ostala som, aj keď som sa tam s nimi cítila, ako piate koleso na voze. Všimla som si, že to medzi nimi iskrí.
Asi po mesiaci učenia tancovania bola tá svadba, ráno po svadbe mi Monika celá prešťastná zavolala, že spolu začali chodiť. Keď mi povedala, ako krásne sa jej opýtal, či s ním chce chodiť, celá som sa rozplývala a predstavovala som si, aké by to bolo, keby sme boli na ich mieste ja a Dávid.
Igor ju asi v polovici svadby zobral vonku, povedal jej nech sa otočí, odišiel niekde...prišiel s ružou, otočil ju, pobozkal a povedal, „toto som túžil urobiť, odkedy som ťa spoznal“ usmial sa, ona tiež a potom sa spýtal „chceš so mnou chodiť? „ ona samozrejme odpovedala „áno“. Aaaach, toľka romantika. Boli ako dve hrdličky, Igor už nechodil za mnou, ale za Monikou. Veľmi som im to priala, mala som ich oboch veľmi rada a boli spolu taký zlatý, júújky, ňuňiky, z toľkej lásky až mňa napĺňali láskou.
Raz po škole mala Monika voľný byt, tak zavolala mňa a Igora, aby sme šli k nej, že si pozrieme nejaký film. Ja som po dlhom Monikinom presviedčaní súhlasila s tým, že pôjdem na chvíľu a potom ich nechám samých. Po ceste na byt sme stretli Dávida, Monika a Igor ho presvedčili nech ide tiež. Keďže Monika chodila s Igorom, bolo jasné, že ona sa už s Dávidom stihla zoznámiť.
Teraz uvidela šancu, ako nás dať dokopy a ja som bola úplne mimo, nevedela som, čo od toho čakať...On išiel s nami na byt, nemohla som tomu uveriť, bol to zvláštny pocit. Veľmi som sa tešila, no zároveň som vedela, že má frajerku, takže nerobila som si veľké nádeje. Cestou na byt sme sa samozrejme, ako to už u nás bývalo zvykom zase nezoznámili. Keď sme tam došli, pustili sme si nejakú komédiu, už ani neviem čo to bolo, no dosť dobre sme sa na tom všetci bavili. Ja som nebola moc vo svojej koži, veď on bol pri mne blízko, no snažila som sa tváriť, že som v poho.
Po filme musel ísť Igor domov, volala mu mamča, že niečo musí doma spraviť. Myslela som, že tým pádom ideme domov všetci, no Monika mne a Dávidovi prikázala, aby sme sa neopovážili ani pohnúť z miesta, že ona sa hneď vráti. Išla sa rozlúčiť s Igorom, chodili spolu, takže bolo mi jasné, že to nebude krátke lúčenie, čo znamenalo, že s Dávidom budeme sami v izbe...Ostali sme tam len my dvaja, len ja a on, nikto iný, nevedela som čo robiť. Srdce mi búšilo, ako keby chcelo vypadnúť z hrude, v hlave mi vírili všakovaké myšlienky, cítila som, ako ma oblieva horúčava.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár