:: Je 18.11.2006. Cestujem vlakom zo Ziliny do Rajca. Pozerám sa cez okno na okoloidúcu partiu mladých. Asi šesť chalanov a jedna baba. Pozerám asi pať minút a potom sa otočím. Za chvíľu dievča nasadá do vlaku. Smeje sa. Neskor to však prichádza. Chalan vonku jej posiela pusu a mne dochádza, že je to jej frajer. Ešte stále sa smeje. O chvíľu však úsmev stráca, zrejme jej dochádza, čo sa vlastne deje a že ona odchádza od svojho milého. Už sa nanho neusmiala. Vlak odchádza. Ne jej očiach vidno prvé slzy. Snaží sa ich skryť. Celú cestu do Poluvise však vidno to, nad čím premýšľa. A až vtedy som si uvedomil, aké to je ak na človeka čaká niekto , koho má rád. ::

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sashennka  18. 11. 2006 20:23
tak uz sa nam aj kubko dal na pisanie??..toto co si pisal bol real??
2 
fotka
dunka  18. 11. 2006 20:41
Nejake osobne problemy(vid sashennka) no to je pravda, ked nas niekto caka...je to smutne ale aj...krasne
Napíš svoj komentár