Dnes tu padlo zopár viet o bohu. A možno nepadlo. Možno len kulminujú v mojej hlave. Možno som zas niekde niečo čítal. Áno, to bude ono. Anatole France. Whatever. Tých pár neurčitých myšlienok znie takto:
Boh je nuda a ticho
Boh je samota
Boh je nečinnosť
Boh je keď si nedáš rannú kávu
Boh je keď si nedáš večer pivo
Chápem ho ako TO, nie ako Jeho
Nechodil som v škole na náboženstvo
Bol som len pár krát na omši, z vlastnej iniciatívy, a zo zvedavosti
Nedával som tam veľmi pozor, preto tvrdím po svojom, že
Boh je mlčanie a odvaha neutekať do predstáv
Boh je celibát
Boh je asketizmus a odriekanie
Boh je surový a chladný koncept
Boh je krása ktorá nežiada o pozornosť
Boh radí čo ďalej
Boh udáva tempo a smer
Boh trhá na kusy, a zároveň dobíja energiou do ďalšieho dňa
Boh, pokiaľ je tomu človek ochotný načúvať, prideľuje schopnosť tvoriť
Boh ničí, ako uzná za vhodné
Nie je jednoduché vydržať s tým
Nie je to pre každého
Drása mi nervy. Zraňuje ma. Pripomínami mi veci o ktorých nechcem ani počuť. Radšej sa rozptyľujem týmto textom. Mohol by som si ísť zahrať biliard alebo pustiť seriál. Aký je v tom rozdiel ?
Na mojej skrini je poznámka o tom, že priveľa času na sociálnych sieťach degeneruje mozgové bunky. Prečo to tam je? Kto to tam prilepil? Teraz píšem text a teším sa, že ho postnem na Birdz. A snáď mi niekto odpovie, že to vníma podobne. To by ma fest potešilo.
Ach, ale veď ja zas len unikám. Vydržať v tichu je pre mňa takmer nemožné. Sú to len malé okamihy kedy sme v kontakte a rozhodne to nie je teraz.
Celé je to ako nejaký love & hate relationship. Chcem prítomnosť vnímať, chcem ju naberať čo najviac, pretože to je zdroj vnútornej sily a mne ziskuchtivosť dáva zmysel. Boh hovorí vždy jazykom ktorému človek rozumie.
Napriek tomu unikám, lebo to bolí
Tie poklady nie sú rozhodne zadarmo
Unikám, lebo mám strach
Unikám, lebo som v tom sám
Ale tu už sa začínam opakovať. Rozpadá sa mi to. Signál, že treba prestať písať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár